Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.popcorn Juraja Malíčka: Kam sa strácajú staré filmy?

.juraj Malíček .stĺpčeky .film

Do kín prišiel Beetlejuice Beetlejuice, a nenapísal som omylom dvakrát to isté slovo, tak sa ten film volá. Epanastrofa vyjadrujúca, že ide o pokračovanie filmu Beetlejuice z roku 1988, teda snímky, ktorá v tom čase svetu ukázala, že s Timom Burtonom, jej režisérom, treba do budúcnosti rátať.

.popcorn Juraja Malíčka: Kam sa strácajú staré filmy?

dnes je jedným zo žijúcich klasikov, tvorca s nezameniteľným rukopisom a komerčne veľmi úspešný. Je v pozícii, v ktorej už nemusí nikomu nič dokazovať, lebo sa stal súčasťou inštitucionalizovaných dejín kinematografie. Zároveň je Tim Burton súčasťou spoločnej kultúrnej pamäti minimálne dvoch generácií, čo znamená, že jeho diváci si ho ešte pamätajú, evidujú ho, sledujú jeho aktuálnu tvorbu, vyrastali a žijú s jeho filmami. Moja generácia určite. 

Nepotrebujeme si čítať v historických filmových knižkách, ako sa Tim Burton presadil, lebo si to pamätáme. Akože Beetlejuice bol ten film, ktorý ho „urobil“. Nie Pee-Weeho veľké dobrodružstvo, ktoré bolo v roku 1985 jeho celovečerným debutom a príliš sa naň diváci nehrnuli, ani Batman z roku 1989, po dekáde od Donnerovho Supermana konečne opäť naozaj úspešný film podľa komiksu, ktorým sa Burton skutočne preslávil v mainstreame, ale práve táto záhrobná fantazijná komédia o spolunažívaní živých a mŕtvych. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite