Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.jazz, blues a iné: Ako som hral s profesionálnym orchestrom

.peter Lipa .stĺpčeky .hudba

Moje leto je ideálne nato, aby som si zaspomínal na staré časy. Nebyť toho, že sa snažím každý týždeň splniť svoj sľub prispievať do .týždňa, asi by som nespomínal, lebo moja životná stratégia je ísť ďalej, dopredu.

.jazz, blues a iné: Ako som hral s profesionálnym orchestrom

to, čo bolo, je za nami a my musíme myslieť na to, čo bude. Mimochodom, Čo bude je aj názov jednej pesničky, ktorú som na text Vlada Krausza spískal s Ivanom Táslerom. Občas je dobré pozrieť sa dozadu, aj keď v hudbe to ide viac dopredu. Minimálne preto, lebo stále prichádzajú noví mladí tvorcovia, ktorí poznajú históriu a majú ambíciu skĺbiť toto svoje poznanie s chuťou byť originálnymi, svojskými, vynaliezavými a tiež rozpoznateľnými. 

Ja som mal po absolutóriu stavebnej fakulty 25 rokov a hudba so mnou tak lomcovala, že som o práci vo vyštudovanom sektore nechcel ani počuť. Vtedy, ako 26-ročný, som sa stal na chvíľu (2 roky) prvý raz profesionálnym hudobníkom. Československý rozhlas, môj vtedajší zamestnávateľ, mi dal neplatené voľno a ja som nastúpil do Orchestra Gustáva Offermanna ako spevák a gitarista. Ofi, ako sme ho familiárne volali, mal vtedy 50 rokov. Bol to rozhľadený, úspešný, známy kapelník, s ktorým predo mnou hrali niekoľkí vynikajúci jazzoví hudobníci. Budem konkrétny, väčšina z nich už nežije a zaslúžia si, aby sme si na nich spomenuli: Laco Gerhardt, Karol Ondreička, Dušan Húščava, Milan Vašica, Stano Sulkovský a mnohí ďalší.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite