fínsky tím preletel šampionátom ako kométa. Nikto iný neprejavil toľko disciplíny, bojovnosti a zároveň pokojného sústredenia. Vyzeralo to skoro ako zázrak. Fíni mali totiž kvalitnú súpisku, ale bez najhviezdnejších mien z NHL. Mužstvo, ktoré fínsky hlavný tréner Jukka Jalonen doviedol na Slovensko, vyzeralo zaujímavo, ale nie mimoriadne hrozivo a málokto by mu bol predpovedal zlato. Gro tvorili hráči momentálne hrajúci fínsku ligu.
A potom prišli zápasy. Fíni na úvod porazili Kanaďanov a bolo jasné, že sa chystá niečo extra. Ešte to, samozrejme, mohla byť aj náhoda – prvý zápas býva niekedy ťažší pre favorita, ktorým Kanada zjavne bola. Nasledovali však ďalšie víťazstvá a potom veľkolepé finále: Kanada v ňom znovu padla, a to tak, že o dominancii Fínov nezostala najmenšia pochybnosť. „Už budú len betónovať,“ poznamenal na adresu Fínov ktosi z mojich spoludivákov, keď sa finále vysielalo a fínsky tím mal vedenie.
„Vytvárame deťom pozitívne prostredie, aby si vybudovali zdravý vzťah k športu, aby ho brali ako komunitu.“
Ale kdeže, nebetónovali, hrali. Dokázali neuhnúť v defenzíve ani o milimeter, odrážať kanadský tlak bez jediného nervového tiku, aký by menej vyspelé tímy pripravil o všetko, a potom vždy vyraziť a vymyslieť – nie vymyslieť, pár ťahmi stvoriť – takú akciu, že ju vypointoval až gól v kanadskej bráne. A Kanaďania bojovali statočne. Len proti maximálne pevnému a zároveň flexibilnému tímu, akým boli Fíni, nemali šancu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.