pritom nemusela vôbec súťažiť. Ešte pár dní pred začiatkom Svetového pohára nemala podpísanú zmluvu so zväzom a hrozilo, že vynechá celú sezónu. Nakoniec sa však obe strany dohodli - a urobili dobre. Nepôjde o žiadne zbožné zveličovanie, keď povieme, že Paulína Fialková má momentálne životnú formu. Respektíve - a to je ešte lepšie - blíži sa k nej.
Vráťme sa však zhruba o desať mesiacov naspäť.
plač v priamom prenose
V juhokórejskom Pjongčangu počas zimných olympijských hier sa práve odohrávala zmiešaná biatlonová štafeta. Biatlonoví odborníci a tréneri odhadovali šance slovenského kvarteta veľmi nádejne. Opatrne sme dúfali aj v medailu. Až kým neprišla na rad Fialkovej prvá streľba.
Ležala na zmrznutej podložke a s tamojšou strelnicou si vôbec nevedela dať rady. Strela, vedľa. Strela, vedľa. Míňala jeden terč za druhým. Z ôsmich rán nakoniec trafila len raz. A to nebolo všetko. Namiesto štyroch trestných kôl odbehla len tri, pretože keď sa veci kazia, tak poriadne. Znamenalo to dve minúty penalizáciu navyše.
Štafetu odovzdávala s takmer šesťminútovou stratou. V tom čase aj ona, aj tréneri aj všetci diváci vedeli, že je koniec - a nie že koniec šancí na medailu. Skrátka koniec. Slovensko štafetu nedokončilo, stiahli nás z pretekov, pretože najlepšie družstvá predbehli našu štafetu o celé kolo.
„Paulína Fialková vo Svetovom pohári momentálne doslova žiari.“
Zatmenie. Strelecký kolaps. Katastrofálny skrat. Aj tak sa o nej vyjadrovali slovenské médiá. Na sociálnych sieťach sa objavilo - nuž, presne to, čo by ste očakávali, že sa objaví.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.