hráči, ktorí si rezervovali celé desaťročie na získavanie Zlatých lôpt, skončili na MS 2018 v jeden deň. Na najväčšom fóre nerozhoduje futbalová krása, pôvab a čaro, ale výsledkový priemysel. Aj preto nikto nenamaľuje heroické portréty Lionela Messiho a Cristiana Ronalda ako tohtoročných šampiónov. V jednom prípade to bol príbeh ako z Márquezovej Kroniky vopred ohlásenej smrti, v druhom príbeh rýchleho konca. Oba spája jedno: ak schopnosti mimoriadnych hráčov nenájdu odozvu v najbližšom okolí, ak nenájdu spojencov v podobe formy a kvality spoluhráčov, či dokonca porozumenie s trénerom, sami nič nezmôžu.
messi kontra ronaldo
Messi zostal vo vlastnom tieni, schradol po zahodenej penalte s Islandom. A navyše – takto rozladený argentínsky orchester si z MS ani nepamätáme. Vzbura proti trénerovi dovŕšila skazu ešte pred samotným koncom. Žiadne mužstvo na MS tak nemôže fungovať. Jorge Sampaoli zopakoval chybu svojho trénerského učiteľa Marcela Bielsu z MS 2002: systém bol preňho dôležitejší ako hráči. A keď sa to pokúsil zmeniť, bolo už neskoro. Chcel hrať futbal, aký produkoval s Čiľanmi – rýchly, agresívny, aktívny, priamočiary. Trvalo mu príliš dlho, kým zistil, že naň nemá hráčov. Stal sa generálom v labyrinte.
Argentínsky prameň výnimočných talentov vyschol. V rokoch 1995 až 2007 vyhrala päťkrát MS do 20 rokov! Zrodila sa éra Aimara, Saviolu, Teveza, Messiho, Aguera. V poslednom desaťročí sa Argentína na mládežnícky šampionát dvakrát nekvalifikovala, dvakrát vypadla v skupine a len raz sa dostala do štvrťfinále. Aj na šampionáte v Rusku sa ukázalo, že mladí hráči ako Tagliafico, Pavón či Meza ešte nedorástli na svetovú úroveň.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.