dnes už si na to málokto spomenie, no obdobie pred poslednými zimnými olympiádami sa na Slovensku zakaždým točilo okolo toho istého človeka. Ono sa to vlastne začalo už v Lillehammeri 1994, kam Július Šupler trochu prekvapivo nominoval aj Miroslava Šatana, vtedy devätnásťročné ucho z Trenčína. A Šatan sa mu odvďačil, keď sa stal najlepším strelcom turnaja. Okolo mena Miroslava Šatana sa však točili najmä posledné olympiády.
Pred ôsmimi rokmi všetci hútali, či má Šatan patriť do kádra pre olympijské hry vo Vancouveri. Šatan mal tržné zranenie ruky a jeho štart v zápasoch bol otázny. Ján Filc ho napokon vzal a aj vďaka Šatanovi skončili slovenskí hokejisti na štvrtom mieste. Nuž a naposledy, v roku 2014, bol stredobodom predolympijskej pozornosti opäť Šatan. V Slovane začal hrať až koncom novembra a tréner Vladimír Vůjtek ho preto na olympiádu nevzal. Nasledovala vlna rozhorčenia fanúšikov aj viacerých odborníkov a Vůjtek až s odstupom času priznal, že viac než o Šatanovu výkonnosť išlo o jeho spor so Zdenom Chárom. Aj keď Šatan na olympiádu nešiel, po sérii prehier našej reprezentácie sa aj tak hovorilo hlavne o ňom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.