za tie roky, ktoré prednášam komparatívnu politológiu, patrilo k stabilným námetom mojich učebných osnov charakterizovanie rozdielov medzi európskymi a americkými konzervatívcami. Tí prví väčšinou netrpeli odporom k štátnej moci a dokonca využívali štátnu moc na presadzovanie náboženských či kultúrnych hodnôt (stará jednota „trónu a oltára“).

Americkí konzervatívci sa od nich odlišovali svojím dôrazom na slobodu jednotlivca, malý štát, vlastnícke práva a živý súkromný sektor. Seymour Martin Lipset vo svojej knihe o výnimočnosti Ameriky píše, že americká politika je skrz-naskrz presiaknutá liberalizmom Johna Locka, ktorý bol presvedčený, že vláda by mala obmedzovať vlastnú moc – tým, že sa úplne podriadi vláde zákona. Tieto princípy definovali Republikánsku stranu za Ronalda Reagana ako stranu, ktorá bojovala za nižšie dane, dereguláciu, federalizmus a dôrazné obmedzovanie štátnej moci.

obdiv voči Orbánovi?

Toto chápanie konzervativizmu však bolo úplne rozvrátené s nástupom populizmu v štýle Donalda Trumpa. Trump sám nemal absolútne nijaký problém s vysokými štátnymi výdavkami. Sľuboval, že ochráni zavedené nároky voličov, a hoci znižoval dane, zároveň odsúhlasil obrovský balíček pandemickej pomoci. Veľmi rád využíval ministerstvo spravodlivosti na prenasledovanie vlastných nepriateľov a pohoršoval sa nad obmedzením právomocí polície pri potláčaní protestov po zabití Georgea Floyda v roku 2020.