Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ginový ošiaľ

.vladimír Marko .spoločnosť .história

Na začiatku 18. storočia bol Londýn so svojimi 575 000 obyvateľmi najväčšou metropolou na svete. Nebol len najväčším, ale aj najvzrušujúcejším mestom. Z jeho prístavu plávali lode do celého sveta, od Fínska po Zanzibar, od Madeiry po Karibik, Nové Anglicko a Kanadu.

Ginový ošiaľ WIKIMEDIA COMMONS William Hogarth: Pivná ulica a Ginová ulička, rytiny z roku 1751.

lode privážali veci dennej potreby, ale aj luxusný tovar. Bolo v ňom plno zariadení, kde sa dalo dobre napiť. Či už to boli luxusné záhradné reštaurácie alebo tradičné puby, inny a taverny. Hlavným nápojom bolo pivo a priemerný anglický muž, žena a dieťa ho vypili každý rok spolu takmer 300 litrov. Je pravda, že Angličania pili pomerne veľa, ale je tiež pravdou, že väčšina z nich držala svoje pitie na uzde a že opitosť nebola síce zriedkavou, ale v podstate neškodnou a skôr komickou situáciou.

To všetko sa zmenilo na začiatku 18. storočia, keď sa v Anglicku – a hlavne v Londýne – rozšíril nový druh alkoholického nápoja. Pričinil sa o to William Oranžský, ktorý v roku 1688 zvrhol svojho katolíckeho a brandy-obľubujúceho svokra Jakuba II. a ako William III. zasadol na anglický trón. Nuž a William sa narodil v dnešnom Holandsku, bol protestant a jeho obľúbeným nápojom bol genever.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite