Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tichá výzva Benedikta XVI.

.anton Vydra .spoločnosť .náboženstvo

Smrť veľkých osobností nesprevádzajú iba nekrológy, ktoré opíšu základné trajektórie ich životov. Nie sú to len spomienky tých, ktorí ich poznali či názory známych osobností. Popri tom všetkom sú tu aj drobné sondy, ktoré z celku veľkého života vylúpnu maličkosť. O niečo také by som sa chcel pokúsiť v prípade Benedikta XVI.

Tichá výzva Benedikta XVI. L‘OSSERVATORE ROMANO/VATICAN/GETTY IMAGES 26. júl 2010 Castel Gandolfo, Taliansko: Pápež Benedikt XVI. v jeho letnej rezidencii blízko Ríma.

keď kňazi a teológovia hovoria o filozofii, neraz sa stáva, že iba letmo použijú nejaký ten vytrhnutý citát (často iba pripisovaný nejakému slávnemu kresťanskému filozofovi), ktorý sa im hodí pri rozvíjaní vlastných úvah. Alebo filozofiu stále s určitým viac alebo menej skrývaným dešpektom vnímajú výhradne ako slúžku teológie (na čo raz Immanuel Kant ironicky reagoval tým, že v takom prípade iba nie je jasné, či táto slúžka kráča pred svojou paňou so svietnikom v ruke, alebo či ide za ňou a učupená pridŕža vlečku šiat svojej panej). Benedikt XVI. patril k inej skupine teológov.  

Niežeby bol prívržencom niektorého z prúdov súčasnej filozofie, respektíve filozofie 20. storočia (na rozdiel od Jána Pavla II. inšpirovaného fenomenológiou Maxa Schelera a na rozdiel od Františka, ktorý tu a tam spomenie niektorého z filozofov 20. storočia), no ak išlo o jeho čítanie veľkej filozofickej tradície na kontinente, ktorá výrazne utvárala aj podobu západného katolicizmu, bol jeho kontakt s filozofiou úplne iný.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite