ubehol istý čas, keď som k téme Ukrajiny neuverejňoval žiadne články, ale to neznamená, že som na ňu prakticky bez prestávky nemyslel. Myslím na ňu a obávam sa o jej osud.

Odkedy sa v novembri odohralo ukrajinské oslobodenie Chersonu, na juhu nastal v bojoch trochu útlm. Krvavé boje však pokračovali v okolí Bachmutu, kde sa ruské sily pod vedením Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina stále pokúšajú dobyť mesto – a trvá im to už niekoľko týždňov. Rusko zároveň pokračuje v masívnych útokoch cielených úplne vedome a náročky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny. Má jasný úmysel: Chce s príchodom zimy odrezať ukrajinské civilné obyvateľstvo od prísunu elektriky a vody.

výzvy na rokovania? Na akom základe?

Opäť sa nám tu opakuje vzorec, ktorý sme videli v praxi opakovane od začiatku ruskej invázie, že každá prestávka v bojoch znovu a znovu viedla k široko medializovaným výzvam, aby sa bojujúce strany spolu posadili za rokovací stôl. Najnovšia výzva tohto typu prišla od môjho starého priateľa, známeho publicistu Roberta Wrighta, ktorý v denníku Washington Post apeloval na Joea Bidena, aby dotlačil Ukrajinu (konkrétne Volodymyra Zelenského) k vyjednávaniam s Rusmi. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa nedal zahanbiť a vyjadril sa skutočne neuveriteľne: Navrhol, aby sa do hypotetickej mierovej dohody zapracovali „bezpečnostné záruky“ pre Rusko. A zase iný môj starý priateľ, John Mearsheimer, dal najavo súhlas s týmito návrhmi v bizarnom interview, ktoré s ním viedol Isaac Chotiner.