Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štrajk lekárov: Je ministerstvo financií lakomé alebo sú zástupcovia lekárskych odborov chamtiví?

.martin Smatana .spoločnosť

Rokovania medzi lekárskymi odborármi a vládou sa blížia k svojmu koncu. Musia, nakoľko o pár uplynie výpovedná lehota a viac ako 2 100 lekárov odíde z nemocníc. Po víkendových tlačových besedách to však vyzerá, že rokovania sú na bode „mrazu“ a k dohode možno ani nepríde. Kto by mal z požiadaviek ustúpiť? Lekári či vláda?

Štrajk lekárov: Je ministerstvo financií lakomé alebo sú zástupcovia lekárskych odborov chamtiví? SITA/Jana Birošová Podpredsedovia LOZ Miroslav Mendel, Ján Sýkora, predseda LOZ Peter Visolajský a Zoltán Jány z LOZ Kramáre počas tlačového brífingu Lekárskeho odborového zväzu (LOZ) pred Úradom vlády SR, 19. november 2022

lekárske odborové združenie ohlásilo začiatkom jari štrajkovú pohotovosť a postupne predstavilo 8 požiadaviek, ktoré mali pomôcť zastabilizovať personálnu situáciu v sektore. Jednotlivé požiadavky sa týkali stabilizácie nemocníc, systému vzdelávania, ale pochopiteľne aj mzdových podmienok lekárov či sestier v nemocniciach. Pozrieť si ich môžete napríklad tu: https://bit.ly/3ENqory

Ako reakciu na tieto požiadavky začalo Ministerstvo zdravotníctva aktívnejšie komunikovať chystané zmeny v DRG, či zrýchlilo zmeny vo vzdelávaní lekárov. Odpočet krokov ministerstva je k dispozícií tu: https://bit.ly/3UTBWiJ). Najviditeľnejšia (a zatiaľ aj jediná zrealizovaná) zmena bola novelizácia zákona 578/2004, ktorou sa od budúceho roka zvyšujú platy zdravotníkov v ústavných zariadeniach.

Novelu schválila vláda 21. septembra. Parlament tento návrh podporil prakticky ihneď (už 5. októbra) a pomerne jednoznačne. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo „za návrh“ až 132, čo je na pomery súčasného parlamentu dominantný výsledok (https://bit.ly/3EqQbo7).

Nedivím sa.

Ide vskutku o historické navýšenie, ktoré sa spolu s prirodzenou valorizáciou vyšplhalo až na 394 miliónov eur (https://bit.ly/3EKg17W) v sektore. Ďalších približne 45 miliónov by malo ísť na dorovnanie nových koeficientov do ambulantného sektora*. Toto navýšenie je viac ako dvojnásobne vyššie ako rekord za posledných 10 rokov. Ten bol síce len nedávno (t.j. v roku 2019, a to kvôli valorizácií miezd nelekárskych zdravotníkov), ale netýkal sa lekárov.

Napriek týmto rekordným nárastom nebolo lekárske odborové združenie („LOZ“) spokojné, výpovede nestiahli a ich lehota končí už o pár dní.

Je ministerstvo financií lakomé, alebo sú zástupcovia lekárskych odborov chamtiví?  Prečo sa nevedia odborári a štát dohodnúť?

Ak vás zaujímajú odpovede na tieto otázky a máte približne 25 minút času, pripravil som pre vás technickejší blog, kde detailne vysvetľujem:

  • ako sa valorizujú mzdy v nemocniciach na Slovensku a prečo súčasný systém zrazu nepostačuje
  • čo bolo základom schváleného návrhu MF SR a MZ SR a prečo ho LOZ odmietlo
  • prečo LOZ neštrajkovalo keď bol SMER/HLAS vo vláde?
  • aký je súčasný návrh z úradu vlády a prečo ani s ním nie je LOZ spokojné
  • kto by mal ustúpiť z požiadaviek: LOZ či vláda?
  • má táto situácia nejaké riešenie?

ako sa valorizujú mzdy lekárov v nemocniciach?

Základná zložka mzdy lekárov v nemocniciach je rovnako ako u ostatných zdravotníckych povolaní definovaná v zákone 578/2004, par. 80a. Mzdy sú určené ako koeficient, čiže násobok priemernej mzdy v hospodárstve dva roky spätne. Čiže, pre rok 2023 sa pozeráme na priemernú mzdu za rok 2021 a túto sumu „koeficientujeme“.

Tento mechanizmus bol do zákona zavedený po prvom veľkom štrajku LOZ v roku 2011. Koeficienty boli po troch kolách postupného navyšovania zastabilizované ako 1,25 násobok priemernej mzdy pre lekára bez atestácie a 2,3 násobok pre lekára s atestáciou. Jedná sa teda o základné mzdy za štandardný pracovný čas, bez príplatkov, či nadčasov. Zjednodušene sa teda jedná teda o minimálnu mzdu lekára, ak by neslúžil, nemal nadčasy či iné sťažené podmienky.

Koeficienty sú rovnaké pre všetkých pracovníkov v danom stupni vzdelania, bez  rozdielu rokov praxe či ich kvality. Keďže sa tento mechanizmus počíta automaticky každý rok, tak z toho vzniklo pomenovanie „mzdový automat“. Tento rok sa takýmto spôsobom navyšovali mzdy o 3,8% a budúci (ak by neprešla novela) o 6,8%.

prečo tento mechanizmus po takmer 10 rokoch fungovania zrazu nepostačuje?

Pôvodný zámer tohto mechanizmu bolo zastabilizovať minimálnu výšku miezd zdravotníkov s tým, že kvalitnejší či snaživejší mali dostať podľa zásluh –  viac. Obdobne, ako to funguje v mnohých iných krajinách, ako je napríklad Česko, Maďarsko či viaceré krajiny západnej Európy.

Áno, aj v našich nemocniciach sa nájdu takéto prípady, ale z celkového hľadiska sa jedná skôr o výnimky ako nejaké pravidlo. Prečo? V praxi sa totiž zo mzdového automatu stal strop prostriedkov na mzdy. Zo základu, čiže minima, sa časom totiž stal strop, čiže maximum.

Ako je to možné? Jednoducho. V rámci príprav rozpočtu sa historicky navyšovali mzdové prostriedky pre nemocnice len do výšky „automatu“. Čiže, ak bolo navýšenie priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov 5%, tak sa do rozpočtu pre zdravotníkov v nemocniciach dalo tiež len 5%. Takýmto spôsobom sa síce každý rok valorizovali mzdy, ale zároveň sa „betónovala“ ich štruktúra.

Ak nejaká nemocnica chcela odmeňovať za kvalitu či zásluhy (vo výraznejšej miere), tak to mala len na úkor svojej straty, keďže platia prospektívne rozpočty a „extra“ produkcia nie je vždy kompenzovaná zo strany zdravotnej poisťovne či rozpočtu MF SR.  To, že naše nemocnice sú už dnes vysoko stratové asi pripomínať nemusím. Väčšina štátnych nemocníc chronicky nehradí „sociálku“ či dodávateľom a je vysoko zadlžená (ako ilustruje Diagram 1).

Priestor na výraznejšie navýšenie miezd na základe ich kvality či pridanej hodnoty pre nemocnicu teda moc u nás nie je.

Diagram 1: Výška faktúr po splatnosti slovenských nemocníc a kolá oddlžení 2003 – 2021

Diagram 1: Výška faktúr po splatnosti slovenských nemocníc a kolá oddlžení 2003 – 2021

Zdroj: Informáciu o vývoji dlhu v zdravotníctve (2024 – 2022); pozn. v roku 2022 prebehlo ďalšie kolo oddĺženia, ktoré nie je zachytené ku v tomto grafe (keďže je len do roku 2021)

Tento problém teda postupne kulminoval a situácia sa rapídnejšie zhoršila v priebehu posledných 4-5 rokov.

Začalo s tým Česko, ktoré v roku 2017 schválilo Nariadenie o mzdách v štátnych nemocniciach (Nařízení vlády č. 341/2017, t.j. obdoba čo máme v našom zákone 578/2004), čo prispelo k výraznejšiemu nárastu miezd v českých nemocniciach. K Česku sa počas pandémie pridali aj okolité krajiny Vyšehradskej skupiny, ktoré za posledné tri roky tiež skokovito navyšovali mzdy zdravotníkom.

Medzera, čiže povestné „nožnice“, medzi našimi priemernými mzdami a okolitými krajinami sa teda začali otvárať. Všimnúť si to môžete na vývoji priemerných miezd v nemocniciach na Slovensku a Česku na diagrame 2 nižšie.

To, že LOZ štrajkuje tento rok, teda nesúvisí s tým, kto je práve pri moci, ale je to postupná kulminácia situácie u nás a krokov okolitých krajín.

Diagram 2: Priemerné hrubé mzdy lekárov v nemocniciach, vrátane príplatkov aj nadčasov 2016 – 2022

Diagram 2: Priemerné hrubé mzdy lekárov v nemocniciach, vrátane príplatkov aj nadčasov 2016 – 2022

Zdroj: UZIS, NCZI; rok 2020 bol pre ČR očistený o covidové príplatky (ktoré ale ostali v roku 2021; preto tam je taký skok). Rok 2022 je predikcia na základe aktuálne dostupných dát a odhadu kurzového rozdielu medzi CZK a EUR. Pozn.: o počte nadčasoch píšem nižšie; som si vedomý ich dopadu a že toto porovnanie kvôli tomu je skreslené.

Je pravda, že sa personálna situácia v našom zdravotníctve zhoršovala dlhodobo.

Zdravotníci, lekári obzvlášť, starnú a v súčasnosti sú mnohé špecializácie funkčné len vďaka lekárom v dôchodkovom veku. Priemerný vek pediatra je napríklad 61 rokov.  Posledné štatistické zisťovanie NCZI zistilo, že nám chýba približne 2 780 lekárov, a to bolo v roku 2019, čiže pred COVIDom. Nie je to len naše „zistenie“. Slovensko sa medzinárodne radí medzi krajiny s podpriemerným počtom zdravotníkov, ako zachytáva Diagram č. 3.

Bez výraznej zmeny podmienok pre lekárov sú výhliadky na zlepšenie veľmi pesimistické. Chýba nám stratégia ľudských zdrojov v sektore a je potreba realizácie mnohých iných krokov, ktoré zlepšia atraktivitu zdravotných povolaní.  Aj keď sa tento blog a aktuálna verejná debata sústredí primárne na mzdy, LOZ má ďalších 7 požiadaviek, ktoré sú cielené práve na zlepšenie atraktivity a udržateľnosti ľudských zdrojov v sektore.

Diagram 3: Počet lekárov a sestier na 1000 obyvateľov za rok 2019

Diagram 3: Počet lekárov a sestier na 1000 obyvateľov za rok 2019

Zdroj: OECD (2021): https://bit.ly/3GuU9P0

prečo LOZ nestačí novela zákona 578/2004, ktorá bude platiť do 1. 1. 2023?

Ako som na začiatku uviedol, vláda aj parlament reagovali na požiadavku LOZ a upravili koeficienty všetkým zdravotníkom v nemocniciach. Nové koeficienty budú platiť od prvého januára 2023. Lekári teda budú po „novom“ od roku 2023 vyzerať nasledovne:

  • neatestovaní lekári: koeficient sa zvýšil z 1,25 na 1,4 priemernej mzdy spred 2 rokov
  • atestovaní lekári: koeficient ostal na 2,3 priemernej mzdy spred 2 rokov
  • všetci lekári: bonifikácia 0,01 za každý rok praxe po dobu 20 rokov

Nasledovná tabuľka ilustruje dopady týchto zmien na mzdy od budúceho roku. Prvé dva stĺpce popisujú súčasné základné mzdy podľa zákona pre atestovaných a neatestovaných lekárov. Tretí a štvrtý stĺpec popisuje stav miezd, ak by neprešla novela, ktorá bude platiť od 1.1.2023. Posledné dva stĺpce ilustrujú mzdy na budúci rok, podľa schválenej novely.

Ako si môžete všimnúť, oproti roku 2022 je navýšenie v základnej mzde od 179 po 521 eur v hrubom mesačne, a to bez príplatkov, ako sú napr. nočné, príslužby či nadčasy.

Tabuľka 1: Porovnania zákonných mesačných hrubých miezd lekárov, bez príplatkov, nadčasov či kolektívnych zmlúv

Tabuľka 1: Porovnania zákonných mesačných hrubých miezd lekárov, bez príplatkov, nadčasov či kolektívnych zmlúv

Požiadavka LOZ bola však výrazne vyššia, a to: 1,7 a 2,8 násobok pre neatestovaného a atestovaného lekára a až 0,05 bonifikácie za rok praxe, po dobou 30 rokov.

prečo teda prišlo MF a MZ s návrhom, ktorý je výrazne nižší?

Pohľad MF SR bol jednoduchý. Ich cieľom bolo navýšiť mzdy tak, aby boli rovnaké, alebo lepšie na relatívnej úrovni ako je v krajine kam nám odchádza najviac lekárov, čiže Čechách. Čo to znamená?

Ak sa pozrieme na priemernú mzdu nemocničného lekára v Česku a porovnáme ju s priemernou mzdou všetkých ostatných zamestnaní v Čechách, tak sa dostaneme ku koeficientu niekde okolo 2,5. Inak povedané, priemerný Český lekár v nemocnici zarobí 2,5 násobok priemernej mzdy v krajine.

Cieľom MF SR bolo upraviť koeficienty pri atestovaných a neatestovaných lekároch tak, aby sme vo všetkých kategóriách mali tento koeficient vyšší ako v Čechách. Čo to znamená, si môžete pozrieť na nasledovných dvoch diagramoch:

Diagram 4: Pomer základnej hrubej mzdy lekárov bez atestácie k priemernej mzde danej krajiny

Diagram 4: Pomer základnej hrubej mzdy lekárov bez atestácie k priemernej mzde danej krajiny

Pozn: pomery boli vypočítané k základu roku 2022 podľa metodiky nášho zákona, čiže očakávané mzdy za rok 2022 v ČR vs priemerná mzda v ČR za rok 2020 a rovnako teda aj pre Slovensko. Predpoklad je, že v ČR budúci rok narastú mzdy lekárov o cca 7%. Základná mzda je podľa definície zákonu a vyhlášok, čiže minimálna v definovanom pracovnom čase.

Diagram 5: Pomer základnej hrubej mzdy lekárov s atestáciou k priemernej mzde danej krajiny

Diagram 5: Pomer základnej hrubej mzdy lekárov s atestáciou k priemernej mzde danej krajiny

Pozn: platia rovnaké limitácie a predpoklady ako v predchádzajúcom diagrame.

Ako si môžete všimnúť, relatívne mzdy lekárov s atestáciou boli na Slovensku vyššie aj pred novelizáciou zákona. Čo sa týka čerstvých absolventov, situácia bola odlišná. Tento rozdiel určite svojou mierou prispieval že mnohí absolventi, či lekári bez atestácie odchádzali za prácou do zahraničia.

Návrh, ktorý schválil parlament sa teda primárne sústredil na dorovnanie – a predčenie – lekárov bez atestácie, kde sme mali oproti Česku výrazný rozdiel. Valorizácia za odpracované roky mala zasa skompenzovať (u oboch skupín lekárov) to, že sa mzdové „nožničky“ rokmi praxe medzi krajinami zatvárali.

Logika tejto úvahy, čiže mať relatívne rovnako ohodnotené profesie v porovnaní s priemerom daných krajín, má svoje opodstatnenie. Avšak. Problémy sú tu z pohľadu slovenských lekárov dva:

     1. Naša priemerná mzda sa od tej Českej pomerne odlišuje, čo na výplatnej páske lekára spôsobí, že v prípade neatestovaného lekára bude aj po novele priemerný príjem nižší ako v Čechách, a to vo všetkých skupinách až na čerstvých absolventov, ako zachytáva nasledovný diagram:

Diagram 6: Základná hrubá mzda nemocničných lekárov bez atestácie v eurách

Diagram 6: Základná hrubá mzda nemocničných lekárov bez atestácie v eurách

Pozn: ČR bolo počítané podľa platnej vyhlášky s predikciou 7% rastu budúci rok a kurzu na rok 2023 25,54 CZK = 1 EUR

Je ale pravda, že v prípade lekárov s atestáciou budú mať v slovenských nemocniciach po novele a zarátaní praxe minimálnu mzdu lepšiu ako v Čechách, až teda na prípady lekárov s praxou dlhšou ako 26 rokov (pozri Diagram 7).

Diagram 7: Základná hrubá mzda nemocničných lekárov s atestáciou v euráchDiagram 7: Základná hrubá mzda nemocničných lekárov s atestáciou v eurách

Pozn: ČR bolo počítané podľa platnej vyhlášky s predikciou 7% rastu budúci rok a kurzu na rok 2023 25,54 CZK = 1 EUR

     2. Nariadenie vlády v Čechách je minimálne a v praxi sú mzdy lekárov výrazne vyššie, a to kvôli príplatkom. Nemám na mysli len služby, sťaženú prácu či nadčasy. Mám na mysli príplatky za kvalitu personálu, resp. trhovú „cenu“ lekára.

V realite sa teda jedná o to čo bol úmysel u nás. Nástupné platy atestovaných lekárov v Čechách sú bazál, pričom ich „gro“ je tvorené v závislosti od daného lekára či možností nemocnice.  To je jeden z hlavných dôvodov, keď sa pozrieme nie na zákonom či nariadením regulované tabuľkové platy, ale reálne vyplatené mzdy, tak aj po navýšení budeme budúci rok stále zaostávať v priemere za Českom:

Diagram 8: Priemerné mesačné hrubé mzdy lekárov v nemocniciach, vrátane príplatkov aj nadčasov, s predikciou dopadu novely 578/2004 a nárastu v Čechách na rok 2023

Diagram 8: Priemerné mesačné hrubé mzdy lekárov v nemocniciach, vrátane príplatkov aj nadčasov, s predikciou dopadu novely 578/2004 a nárastu v Čechách na rok 2023

Pozn: ČR bolo počítané podľa platnej vyhlášky s predikciou 7% rastu budúci rok a kurzu na rok 2023 25,54 CZK = 1 EUR; prepad v roku 2020 bol spôsobený očistením covidových príplatkov v ČR, ktoré si ale ponechali aj v roku 2021

Tento rozdiel v reálne vyplatenej mzde bol asi hlavný dôvod, prečo LOZ nesúhlasilo s novelizáciou zákona, nestiahlo napriek historickému navýšeniu miezd výpovede a „vyštrajkovali“ si minulý týždeň ďalší návrh zo strany Úradu vlády.

aký je súčasný návrh z Úradu vlády?

Návrh, s ktorým prišiel úrad vlády posledný týždeň, ponuku vylepšil:

  • neatestovaní lekári: koeficient ostáva zvýšený na 1,4 a bonifikácia ostáva 0,01 za každý rok praxe po dobu 20 rokov, t.j. 18,8% navýšenie priemerného koeficientu oproti 2022
  • atestovaní lekári: koeficient sa zvýši z 2,3 na 2,5 a bonifikácia sa navyšuje na 0,02 za každý rok praxe po dobu 20 rokov, t.j. 22,9% navýšenie priemerného koeficientu oproti 2022

LOZ túto ponuku čiastočne akceptovalo, ale namiesto 0,01 bonifikácie za prax vyžiadali 0,03, a to pre všetkých lekárov a po dobu 30 rokov.  Toto je status quo rokovaní k dátumu publikácie blogu. Dopady týchto ponúk si môžete pozrieť v nasledovnej tabuľke:

Tabuľka 2: Porovnanie dopadov rozličných alternatív navýšenia miezd oproti roku 2022

Tabuľka 2: Porovnanie dopadov rozličných alternatív navýšenia miezd oproti roku 2022

Pozn. dopady závisia od mnohých faktorov, ako sú kolektívne zmluvy, očakávaná priemerná mzda za rok 2022 či štruktúra personálu; presná kvantifikácia sa teda oproti prezentovaným číslam MZ SR a MF SR jemne líši, nakoľko nemám k dispozícií tak exaktné čísla ako má štát. Všetky čísla sú v rámci príplatkov aj nadčasov a odhadu dopadu kolektívnych zmlúv.

Ako je zrejmé, návrh Úradu vlády navyšuje mzdy tak, že budúci rok bude priemerná mzda lekára v nemocnici, vrátane všetkých príplatkov a nadčasov, vyššia ako bude priemer v Čechách. Rozdiel medzi krajinami by bol približne 100 eur mesačne v hrubom (4 280 vs 4 179).  

Toto navýšenie predstavuje skok o 22,5% oproti roku 2022, čo činí cca 787 EUR v hrubom mesačne. Nárast miezd je teda stále percentuálne nižší ako napr. u sestier (pozri blog tu: https://bit.ly/3OmqNEw) ale v absolútnej čiastke (per capita) je spomedzi všetkých zdravotníckych profesií najväčší.

Kľúčové je to, že priemerná mzda by bola o približne 100 eur vyššia ako v Čechách.

prečo LOZ túto ponuku akceptuje len čiastočne a stále požaduje dodatočné navýšenie za prax?

Nevidím síce do hláv zástupcov LOZ, ale jeden z hlavných dôvodov je to, že keď sa porovnávajú priemerné mzdy v Slovenských a Českých nemocniciach, tak sa „zabúda“ na to, že máme odlišné počty odpracovaných nadčasov.

Hypotéza je, že ak by sa prezentované priemerné mzdy štandardizovali o počet nadčasov, tak by sme mali aj po poslednom návrhu Úradu vlády nižšie priemerné mzdy za odpracovanú hodinu, ako majú Českí lekári.

prečo je to len hypotéza?

Lebo z dát NCZI ani UZISu sa nedá verejne dopracovať k počtu nadčasov. Český štatistický úrad v roku 2019 vypublikoval krátku správu, podľa ktorej český lekár odpracuje mesačne 14 až 21% hodín viac ako má stanovenú pracovnú dobu (% sa hýbu podľa typu nemocnice; https://bit.ly/3VaYJWL). Toto činí  22 až 34 hodín mesačne „nadčas“.

Takéto číslo u nás nemáme. Ak sa pozrieme nad M/E výkaz NCZI, tak tam síce nie je počet hodín nadčasov, ale odhadom a aproximáciou sa dá na základe vyplatených súm povedať, že sa to môže pohybovať niekde o pár % viac ako v Čechách. Odhadom niekde okolo 20 až 25%.

Toto číslo prosím berte ako hrubý odhad, len pre ilustráciu tejto hypotézy. Čísla ale sedia aj na pomer lekárov na obyvateľa na Slovensku / Česku ako aj na počet chýbajúcich zdravotníkov podľa štatistického zisťovania NCZI. Ak by sme teda návrh Úradu vlády na navýšenie miezd na budúci rok a odhad českých miezd prepočítali na počet odpracovaných hodín, tak by to vyzeralo asi takto:

  • hrubá priemerná mzda lekára na hodinu v Čechách: 21,5 – 24,5 eur
  • hrubá priemerná mzda lekára na hodinu na Slovensku: 22 – 22,8 eur

Pozn.: Rátal som s váženým pracovným týždňom na smene (základ 37,5 hodín), je to len predpoklad, pomer medzi SR a ČR by mal ostať aj po zmene predpokladu rovnaký

Ak to teda prepočítame na hodinu, tak sa 100 eurový rozdiel medzi krajinami „stratí“. Na počet odpracovaných hodín vychádza priemerná mzda aj po poslednom návrhu Úradu vlády na rovnakej, resp. jemne nižšej úrovni ako v Čechách**.

Toto bol asi hlavný dôvod, prečo LOZ len čiastočne akceptovalo ponuku ÚV a prišlo s protinávrhom (t.j. bonifikovať roky praxe po dobu 30 rokov koeficientom 0,03).

Tento dopočet prosím berte s veľkou rezervou. Jeho cieľom je len ilustrovať, že naši zdravotníci musia na dosiahnutie priemernej mzdy odrobiť viac hodín ako v Čechách. Jedná sa o hrubý odhad, prezentované čísla sú najlepšie odhady z verejne dostupných dát.

Tak či onak, posledná ponuka Úradu vlády nie je teda „lepšia“ ako v Čechách, ako to bolo na tlačových besedách komunikované. Je však vysoko-konkurenčná, korektná a plní si svoj cieľ, t.j. zrovnáva priemerné platy lekárov medzi krajinami.

Áno, viem, je tam ešte mnoho iných faktorov, ktoré sa nedajú takto prepočítať. Podmienky v českých nemocniciach sú lepšie z pohľadu vzdelávania, infraštruktúry a mnohých iných prvkov, ktoré sa ale ťažko monetarizujú. České nemocnice často ponúkajú aj viaceré nepeňažné bonusy, ako napríklad byt, či auto pre lekára k zmluve, čo si môžu dovoliť práve lebo sú v pozitívnych číslach.

Chápem teda, že LOZ ani táto ponuka plne nepostačuje. Objektívne je ale, zo strany štátu, dobrá.

kto by mal ustúpiť z požiadaviek: LOZ či vláda?

Protinávrh LOZ (bonifikácia 0,03 počas 30 rokov), by zvýšil priemernú mzdu na lekára na 4 600 eur a aj po prepočítaní na počet odpracovaných hodín by preskočil aj českú štandardizovanú mzdu.

Tento návrh by si vyžiadal dodatočných 56 miliónov eur ročne (pozri riadok 3 tabuľky 2) a otázka je, či by sa táto suma nedala použiť „motivačnejšie“. Napríklad do obnovy nemocníc, vzdelávacích kapacít, grantov pre študentov či iných projektov.

Moja obava je, že inkrementálny efekt dodatočných 56 miliónov eur bude mať oproti ponuke Úradu vlády už klesajúci efekt. Inak povedané, týchto 56 miliónov eur by sa možno dalo využiť efektívnejšie (z pohľadu atraktivity povolania lekára či zdravotníkov vo všeobecnosti).

Preto, keby som zástupca LOZ, tak by som poslednú ponuku z Úradu vlády zakceptoval a sústredil sa na iné požiadavky, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska ešte významnejší efekt ako skokovité navýšenie miezd. Napríklad:

     1. Dofinancovanie nemocníc

Finančná stabilizácia nemocníc je aj jednou z ôsmich požiadaviek LOZ. Chýba však jasná kvantifikácia a termíny plnenia. Toto je absolútne kľúčový bod.

Mzdy v Čechách sú výrazne vyššie ako je minimálny štandard nariadenia, nakoľko je väčšina nemocníc v „pluse“ a môže si dovoliť platiť za „kvalitu“ personálu. Jedna z ôsmich požiadaviek LOZ je aj finančná stabilizácia nemocníc, čo je základom toho, aby aj naše nemocnice mohli platiť nad rámec zákona či kolektívnych zmlúv.

Moje odporúčanie by teda bolo zakceptovať ponuku ÚV a vyžiadať si do rozpočtu na rok 2024 dofinancovanie ústavnej starostlivosti. Výška dofinancovania sa dá spočítať pomerne rýchlo, historicky to bolo okolo 120 – 140 miliónov eur. Prečo až od roku 2024? Vtedy by malo byť spustené aktualizované DRG, čo zabezpečí férovosť rozdelenia zdrojov medzi výkony. Teoreticky sa to vie dať aj do 2023 a v roku 2024 prealokovať, ale na to asi MF SR nepristúpi (a ani by to nebol korektný postup).

Ak sa toto nepodarí presadiť, tak znova bude mzdový „automat“ na najbližších x rokov minimum, ale aj maximum zdrojov na mzdy, čiže sa znova raz ocitneme v situácií ako sme dnes. Práve toto opatrenie môže zastabilizovať nemocnice, ktoré si budú môcť dovoliť viaceré peňažné či nepeňažné bonusy pre zdravotníkov, čo je štandardom aj v Čechách. Toto sa nedá zadefinovať koeficientami v zákone, jediné riešenie je mať finančne silné ústavné zariadenia.

Chápem, že zástupcovia LOZ neveria sľubom ani memorandám, ale toto je za mňa jediné dlhodobé a udržateľné riešenie valorizácie miezd. Nemocnice v pozitívnych číslach si budú môcť dovoliť odmeňovať za kvalitu, čo je element, ktorý v našom systéme chýba.

     2. Navýšenie kapitálových prostriedkov MZ SR

Zdroje z plánu obnovy nepostačia ani na tretinu požadovaných investícií v sektore. Počas rokov 2016 – 2020 malo MZ SR k dispozícií takmer 100 miliónov eur ročne, ktoré mohlo investovať v nemocniciach, a to bez všetkých limitácií, ktoré so sebou prináša POO.

V súčasnosti MZ nemá žiadne kapitálové prostriedky. Vieme, že z pohľadu atraktivity povolania je kvalita infraštruktúry a podmienok práce kľúčová a toto je oblasť, kde by LOZ vedelo pomôcť MZ SR, a tým aj sektoru.

Áno, je pravda, že „opravené“ DRG by malo mať kapitálovú zložku. Kým sa však tá „naakumuluje“ tak, že si nemocnice budú môcť dovoliť významnejšie projekty, uplynie možno ďalšia dekáda.

     3. Dofinancovania ambulantného sektora

Návrh rozpočtu nerátal s dorovnaním koeficientov ambulantných lekárov. Napriek tomu, že to MZ SR malo vypočítané (cca 45 mil. eur), bola táto položka presunutá do rezervy MF SR a jej rozpustenie bolo len sľúbené. Ak sa schváli súčasný návrh Úradu vlády a neskompenzuje sa nárast (pomerovo, bez príplatkov a tak) aj ambulanciám, tak hrozí ich zatváranie, či obmedzovanie dostupnosti.

Základom každého efektívneho systému je funkčný ambulantný sektor. Už dnes máme 4. najväčší počet odvrátiteľných hospitalizácií v rámci EÚ. Valorizácia miezd v nemocniciach bez adekvátnej kompenzácie aj v ambulantnom sektore môže toto „umiestnenie“ ešte zhoršiť. Je preto kľúčové, aby sa na túto chybu v rozpočte nezabudlo a prípadné ďalšie navýšenia tiež skompenzovali.

Tieto tému sú len tri z mnohých, ktoré si môže LOZ namiesto ďalších koeficientov zo svojej pozície vyrokovať, a tým výrazným spôsobom pomôcť celému sektoru. Nie sú to veľké témy a mali by na nich „panovať“ zhoda. Dá sa to teda určite, spolu s ostávajúcimi položkami LOZ, doladiť s vládou pomerne rýchlo.

ako to teda je? Je ministerstvo financií lakomé, či lekári chamtiví?

Ak ste si prečítali postupne celý blog, tak viete, že ministerstvo financií, resp. úrad vlády rozhodne nie je lakomé a lekári taktiež nepožadujú nič iné len to, aby sa zrovnali s Českom, našim najväčším konkurentom o zdravotníkov.

Ak sa na to pozrieme z oboch strán, tak sme v bode, kde obe strany majú pravdu:

pohľad ministerstva financií / zdravotníctva:

  • relatívne mzdy lekárov, ako pomer k priemeru hospodárstva sú u nás vyššie ako v Čechách;
  • posledná ponuka z Úradu vlády zabezpečuje to, že nie len relatívne, ale aj absolútne priemerné mzdy budú vyššie ako v Čechách;
  • finančný dopad na rozpočet je pri lekároch oproti roku 2022 133 miliónov eur, čo je suma vyššia ako priemerný ročný nárast miezd všetkých zdravotníkov v sektore. Tento rok rástli mzdy v sektore (na všetky profesie, v nemocniciach aj ambulanciách o približne 90 – 100 mil. eur).
  • jedná sa teda o rekordnú sumu, a to v roku kedy je rozpočet vskutku kvôli energetickej kríze a vojne na Ukrajine napätý;
  • aj keď sú profesie, ktoré v rámci schválenej novely zákona dostali percentuálne vyššie nárasty (napr. sestry), v absolútnej čiastky dostali lekári najviac (a aj sa zrovnali na priemer ČR), ďalšie navyšovanie môže vyvolať reakciu od iných profesií v sektore a požiadavku na dodatočné navýšenie miezd aj pre nich (čiže cyklický efekt)
  • plošné navýšenie miezd síce pomôže zlepšiť atraktivitu povolania lekára na Slovensku, ale ani priemerne vyššia mzda v Čechách nie je garantovaná všetkým.  To „extra“ nad rámec minimálneho nariadenia je tvorené odmeňovaním za pridanú hodnotu, čiže za šikovnejších či výkonnejších zdravotníkov. Toto pri našich návrhoch plošného navýšenia všetkým – chýba. Efektivita zdrojov ja však na separátny blog, preto to nerozoberám detailnejšie. Je to však argument, na ktorý nesmieme zabúdať.

Ministerstvu financií sa teda nedá vytknúť ich ponuka ani ich uhol pohľadu. Áno, vyššie navýšenie mohlo prísť už v schválenej novelizácií z jesene, ale s tým už teraz nič nespravíme…

pohľad lekárov:

  • nezaujímajú ich relatívne mzdy. Nemajú ani prečo. Ak im „kúsok“ za hranicami v Čechách či Maďarsku ponúkajú o stovky eur vyššie mzdy a k tomu lepšie pracovné podmienky, relatívne pomery či „férovosť“ oproti iným povolaniam v hospodárstve ich objektívne nemusia zaujímať;
  • nemajú dôvod veriť sľubom vedenia MZ/MF či vláde. Predseda LOZ je vo funkcií stabilne už viac ako 10 rokov, za ten čas sa vymenilo 9 ministrov zdravotníctva. Prísľuby či memorandá nestačia, a preto požadujú garancie, t.j. pretavenie koeficientov do novely zákona 578/2004, ktorá je platná každý rok a zabezpečí ich požiadavky na mzdy bez ohľadu na to kto bude minister;
  • návrh ÚV síce na papieri predčí Česko, a to až o cca 100 eur, ale na Slovensku je pravdepodobne aj viac nadčasov. Po prepočítaní na počet odpracovaných hodín sa  mzdový rozdiel v náš prospech stratí. LOZ chce férovú mzdu za odpracovanú hodinu, čo je dôvod, prečo len čiastočne súhlasili s návrhom Úradu vlády. To, že nemocnice v Čechách k zmluve ponúkajú často iné výrazné bonusy, ako je ubytovanie zadarmo či dokonca aj auto, spomínať určite nemusím…

LOZ sa taktiež nedá moc čo vytknúť. Ich požiadavka je mať porovnateľné mzdy za čas / námahu, a to je bod, v ktorom sa práve rokovania nachádzajú. Taktiež si ale myslím, že LOZ  už dosiahlo vskutku dobrú ponuku a teraz je kľúčové sa dohodnúť na ostatných opatreniach, ktoré spolu s navýšenými mzdami zabezpečia udržateľnú a postupnú obnovu personálu v sektore.

Na záver by som rád povedal, že osobne podporujem LOZ. Keby nie je ich iniciatívy, tak sa asi nepristúpi k navýšeniu miezd pre žiadnu z profesií. LOZ si to „odmakalo“ a dosiahli veľa pre sektor. Súčasná ponuka zo strany vlády je však dobrá – so zreteľom toho aký rok nás čaká  dokonca výborná a väčšiu pridanú hodnotu asi majú už ostávajúce požiadavky LOZ ako samotné koeficienty.

Verím preto, že sa tento týždeň vláda a LOZ dohodnú. Bola by škoda túto situáciu, tak blízko pred dohodou, vyeskalovať do výpovedí, a tým ohroziť životy všetkých nás.

*v rozpočte táto suma uvedená nie je, ale MZ deklarovalo, že túto čiastku majú v rezervách a mali by ju v priebehu roka od MF SR vyžiadať a použiť

**aj zmena kurzu dokáže toto porovnanie „obrátiť“ v prospech Slovenska

Článok bol uverejnený so súhlasom Martina Smatanu a bol publikovaný v Denníku N.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite