znamená to, že náš vývoj pokračuje. Náš stav je zákonite nedokonalý; „zastavenie dejín“ nie je žiaduce. Možno to demonštrovať aj na rade príkladov ponovembrového vývoja. Jedným z nich – a významným – je vývoj vzťahu cirkví a štátu, resp. náboženstva a verejného života. Tento problém zasahuje aj základné otázky týkajúce sa existencie a zmyslu pluralitnej spoločnosti, demokracie a slobodného zriadenia.

Chvatný vývoj neskorej „tekutej“ modernity otvára tieto otázky s novou naliehavosťou. Aj v našej krajine, s prispením neblahých udalostí, ktoré polarizujú spoločnosť v smere toho, čo už obdržalo názov kultúrna vojna. Nanovo sa tak vynárajú aj spory o úlohe a mieste cirkvi v spoločnosti. Tieto konflikty treba zvládať a predchádzať možným následkom ich eskalácie. Nemali by sme sa však domnievať, že isté pnutia spojené s touto otázkou môžu zo spoločnosti len tak zmiznúť. Vlastne to nie je ani žiaduce. Pokúsim sa rozviesť a ilustrovať aspoň niektoré dôvody, prečo je to tak.

vyjasniť si situáciu

Otázka dôsledného dotiahnutia vzájomnej odluky cirkvi a štátu dnes zväčša znamená otázku financovania a majetkovo-právnych vzťahov. No takéto úzke vymedzenie problému (dosť náročného) nevyhnutne zasahuje širší kontext.