znamená to, že náš vývoj pokračuje. Náš stav je zákonite nedokonalý; „zastavenie dejín“ nie je žiaduce. Možno to demonštrovať aj na rade príkladov ponovembrového vývoja. Jedným z nich – a významným – je vývoj vzťahu cirkví a štátu, resp. náboženstva a verejného života. Tento problém zasahuje aj základné otázky týkajúce sa existencie a zmyslu pluralitnej spoločnosti, demokracie a slobodného zriadenia.
Chvatný vývoj neskorej „tekutej“ modernity otvára tieto otázky s novou naliehavosťou. Aj v našej krajine, s prispením neblahých udalostí, ktoré polarizujú spoločnosť v smere toho, čo už obdržalo názov kultúrna vojna. Nanovo sa tak vynárajú aj spory o úlohe a mieste cirkvi v spoločnosti. Tieto konflikty treba zvládať a predchádzať možným následkom ich eskalácie. Nemali by sme sa však domnievať, že isté pnutia spojené s touto otázkou môžu zo spoločnosti len tak zmiznúť. Vlastne to nie je ani žiaduce. Pokúsim sa rozviesť a ilustrovať aspoň niektoré dôvody, prečo je to tak.
vyjasniť si situáciu
Otázka dôsledného dotiahnutia vzájomnej odluky cirkvi a štátu dnes zväčša znamená otázku financovania a majetkovo-právnych vzťahov. No takéto úzke vymedzenie problému (dosť náročného) nevyhnutne zasahuje širší kontext.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.