Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Esej: „Prasknutý stĺp” a chýbajúca stratégia

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Predpoklad, že slobodná spoločnosť musí zvíťaziť nad tyraniami len preto, že je lepšia, znie príjemne, no zavádza. A zavádza nebezpečne. Iste, máme mnoho dôvodov pokladať slobodné zriadenie za lepšie. Z toho však nevyplýva žiadna predurčenosť víťazstva.

Esej: „Prasknutý stĺp” a chýbajúca stratégia BRANISLAV BIBEL/SITA 21. august 2022 Bratislava: Účastníčka happeningu počas spomienkového podujatia iniciatívy Mier Ukrajine, spojeného s pochodom s názvom Memento’ 68: Po stopách preliatej krvi.

slobodná spoločnosť môže zvíťaziť svoj dnešný konflikt s aktuálnymi nepriateľmi. „Môže“ však neznamená „,musí“. Môžeme aj prehrať. Sklon premýšľať o súčasných a budúcich vojnách v pojmoch víťazných včerajškov je v istom zmysle pochopiteľný, nie je však ospravedlniteľný. Dnes nás vystavuje riziku prehry strategických rozmerov.

„zrútenie katedrály“

Dvadsiate storočie je bohaté na príklady toho, ako víťazné mocnosti predchádzajúcej vojny môžu prehrať tú nasledujúcu, potom, čo zaspali na vavrínoch vlastného víťazstva. Porazený nepriateľ (za predpokladu, že sa opätovne zo svojej porážky pozviecha) si podobný prepych spravidla nemôže dovoliť. Jeho vynachádzavosť je z núdze cnosť, môže však byť smrtiaca pre protivníkov, ktorí svoju stratégiu stavajú na prekonaných postupoch a predpokladoch.

Prvá svetová vojna skončila uprostred prevratného vývoja nových zbraňových systémov, ktoré ešte nestihli prejaviť svoj potenciál. Tí, ktorí vo víťazných mocnostiach upozorňovali na nové, revolučné spôsoby ich uplatnenia, boli vojenským aj politickým establišmentom zaznávaní, zosmiešňovaní, marginalizovaní. To, na čo napríklad J. C. Fuller vo Veľkej Británii alebo ešte plukovník Charles de Gaulle vo Francúzsku upozorňovali, nebola prostá existencia nových zbraní a technológií; tie boli dostatočne známe. Išlo o nové, revolučné spôsoby ich využitia. 

V čase, keď napredovalo zbrojenie nacistického Nemecka, písal de Gaulle o potrebe vytvoriť nový „nástroj preventívneho a odvetného úderu... motor, ktorý, ak je obrnený, má takú palebnú a údernú silu, že rytmus boja je v súlade s rytmom manévrov.“ Hoci ešte v zárodočnej podobe, zo zhodnocovania možností poskytovaných novými zbraňami sa začal postupne vynárať koncept, čoskoro známy pod menom Blitzkrieg.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite