cez túto kritiku zvyknú v istých okamihoch prerážať predstavy o nadchádzajúcom konci sveta, ktorý sa začína javiť ako absurdný, ba od základu zle založený. Rôzni súčasní „zvestovatelia konca“ zapadajú do tejto schémy, ktorá sa v dejinách opakuje, hoci im nie je vždy po chuti, ak sa na to upozorní. Za rôznymi apokalyptickými proroctvami, často maskovanými za vedecké predpovede, sa totiž skrývajú rôzne pokusy o obviňovanie a programy „revolučnej spravodlivosti“ trestajúcej označených nepriateľov.

Nie div, ak sa predstavy o zlom svete viažu na predstavy o nespravodlivej spoločnosti. Jedno môže plynulo prechádzať do druhého.

nepriateľstvo k svetu

Aplikujme si toto všetko na dnešný globalizujúci sa a zároveň nanovo fragmentovaný svet s novými technologickými výdobytkami. Ľuďmi obývaný svet neraz pojmovo splýva s „dobývaným“ vesmírom, spoločnosť s prírodným prostredím, ľudské zákony a inštitúcie sa ospravedlňujú zákonmi prírody, inokedy sú napádané ako neprirodzené. Nevieme sa rozhodnúť, či sa máme odvolávať na našu determinovanosť prírodným prostredím, alebo realizovať údajne neobmedzenú slobodu.