dôsledky toho sú ďalekosiahle v dobrom aj zlom, a ako také sú aj predmetom nekonečných sporov. Ak však venujeme pozornosť prostrediu, z ktorého táto dynamika povstala, natrafíme pri jej koreňoch na pozoruhodné konflikty.

Možno je to práve konflikt v základoch západného myslenia, ktorému vďačíme za jeho dynamiku. Zdroje, ktoré sa podpísali na myslení „Západu“, vychádzajú, povedané v tejto chvíli veľmi zjednodušene, z antickej filozofie a biblického zjavenia. Okrem toho sa chcem zmieniť o debate, na ktorej sa tento konflikt zvláštnym spôsobom premieta: o probléme miesta človeka v prírode a otázke ľudskej prirodzenosti.  

Zdá sa, že západné myslenie nikdy nespočinulo v stave pokoja, hnané vždy potrebou nového kladenia otázok, ktoré sa vždy znova ukázali ako nevyriešené; či inak povedané, obdržané odpovede sa vždy znova ukazujú ako neuspokojivé.

„miera človeka“ a jej strata 

Celý predmet našej stručnej úvahy je tu načrtnutý príliš široko. Preto ho budeme musieť zúžiť, no bez toho, aby sme stratili zo zreteľa jeho celkový kontext.