Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Absolútne zlo

.tomáš Zálešák .spoločnosť

Tento mesiac uplynulo 73 rokov od prvého vydania románu Georgea Orwella 1984. Ak by to nebola dostatočná príležitosť pripomenúť si ho, potom azda postačí ďalší fakt, pre ktorý sa na túto knihu nedá zabudnúť: skutočnosť, že sa dodnes stáva príležitostne terčom cenzúry a dôvodom na represie.

Esej: Absolútne zlo wikipedia.org

a pritom ide – povážte – o fikciu! Nech už takéto počínanie držiteľov svetskej moci vyzerá akokoľvek hlúpo či trápne, stojí za otázku: čo je to za fikciu, ktorá im stojí za to, aby k nej zakazovali prístup svojim ovládaným subjektom? Bližší pohľad ukáže nielen, že mocnári ašpirujúci na neobmedzenú moc majú dôvod vidieť v nej odraz seba samých. Samotné ich plány, ambície a morbídne sny sa začnú javiť menej smiešne. A zo všetkého najdesivejšie je pomyslenie, že by totalitné programy mohli trvalo a univerzálne uspieť – napriek všetkému odporu, ktorý im doposiaľ kládol skutočný svet a život, a ktorý viedol ku krachu ich doposiaľ najvýznamnejších odrôd v 20. storočí.

„falzifikácia dobra“

Orwellova antiutópia, svojsky miešajúca žáner románu a úvahy, rozpráva príbeh o triumfe totalitnej moci, ktorá sa sama predstavuje ako nositeľ spásy, hoci v zvláštnom, zvrátenom zmysle slova. Pre opis podobných vízií si tu vypožičiam výraz od Alaina Besançona, na ktorého dielo sa tu ešte viackrát odvolám: „falzifikácia dobra“ (la falsification du bien).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite