reč bude o filozofických základoch politickej antropológie. Nie, nejde číro akademické otázky, slúžiace na obveselenie ľudí, ktorí sa oddávajú hĺbaniu, pretože nemajú nič užitočnejšie na práci. V skutočnosti sa tu dotýkame najzávažnejších problémov súčasnosti. To, že tieto témy sú súčasťou dlhej a úctyhodnej filozofickej tradície, im na aktuálnosti nijako neuberá.

Dotýkajú sa nielen nedávnej minulosti dvadsiateho storočia, keď totalitné režimy zabili desiatky miliónov skutočných ľudí v mene nadľudských fikcií. Týkajú sa aj našich perspektív vo svete, v ktorom sa vynárajú nové pokušenia znásilniť ľudskú podstatu v mene nových plánov na skok do nejakej novej verzie „krásneho nového sveta“, obývaného „novým“ človekom.

človek: prekonaný pojem?

Svoju úlohu tu hrá impozantný boom nových technológií, umelej inteligencie, v neposlednom rade aj úspechy genetického inžinierstva, ktoré zjavne doposiaľ nepovedalo svoje posledné slovo. K tomu pristupujú  pretrvávajúce a nanovo sa vynárajúce prvky presvedčenia o tom, že zdedené inštitúcie (aj tie zakladajúce liberálnu demokraciu) treba radikálne zmeniť, aby zodpovedali požiadavkám novej doby, v ktorej sa náhle môžeme zaobísť bez skúseností predchádzajúcich generácií.