zdá sa, že evolúcia má občas zmysel pre humor. Široké používanie výrazu „neviditeľná ruka“ sa stalo nezamýšľaným dôsledkom prirovnania, ktoré použil v 18. storočí škótsky osvietenec Adam Smith na vyjadrenie vzorca procesov vedúcich k nezamýšľaným dôsledkom vedomého ľudského správania. Adam Smith, filozof a zakladateľ ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny, použil túto metaforu vo svojom objemnom diele celkom dvakrát: raz v knihe Teória morálnych sentimentov a raz v knihe Skúmanie povahy a príčin bohatstva národov (ďalej tu pod skratkami TMS a BN).

dva citáty

V TMS hovorí Smith o egoizme bohatých ľudí, ktorých konanie však napriek tomu vedie k výsledkom, aké by sme mohli označiť za „altruistické“ – prospešné pre celú spoločnosť. Individuálna ctižiadosť vedie k vytváraniu hodnôt, ktoré ich tvorcovia nemôžu skonzumovať sami, a teda nimi bez toho, aby tento cieľ vedome sledovali, slúžia ostatným. Doslova v TMS:

„ (...) hoci sledujú iba svoje vlastné výhody, a hoci jediným výsledkom, ktorý očakávajú (...) je uspokojenie ich vlastnej márnivosti a nenásytných túžob, delia si s chudobnými produkt všetkých zlepšení (svojho údelu). Neviditeľná ruka ich vedie k takmer rovnakej distribúcii nevyhnutných životných potrieb, aká by sa udiala, keby bola zem rozdelená na rovnaké časti medzi všetkých svojich obyvateľov, a tak bez toho, že by to zamýšľali alebo vedeli, pomáhajú napĺňať záujem spoločnosti, a dodávajú tak (ľudskému) druhu prostriedky na rozmnožovanie.“ (TMS IV.i.10)