Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Strach, násilie a politický poriadok

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Strach ako faktor v politickom rozhodovaní je oddávna známou témou. Reč bude o niekoľkých vybraných príkladoch vzťahu strachu a moci a tiež o tom, ako sa strach kompenzuje agresivitou či premieňa na nenávisť.

Esej: Strach, násilie a politický poriadok CAMERAPHOTO ARTE/ELECTA/GETTY IMAGES Giambattista Mengardi: Vyhnanie Kaina, 18. storočie. Boh obklopený anjelmi trestá a označuje Kaina po bratovražde.

keď Tukydides v piatom storočí p. n. l. konštatoval, že príčinou vypuknutia peloponézskej vojny bola obava Sparty z rastúcej námornej sily Atén, bol to klasický príklad strachu vedúceho k agresivite v podobe ozbrojenej akcie. Nemusí ísť len o vojnu medzi štátmi. V prípade peloponézskej vojny išlo o mestské štáty starého Grécka, no táto vojna sa zároveň odohrávala vnútri civilizačnej oblasti, ktorá bola napriek vnútorným sporom aj priestorom spoločného národného povedomia. Vo svojich dôsledkoch navyše prerastala do občianskych vojen vnútri jednotlivých zainteresovaných štátov, čo malo hlboké dôsledky na politiku, kultúru a morálku celého gréckeho sveta.

Naša téma sa však nevyčerpáva úlohou, ktorú hrá strach v momentoch, keď vojnové násilie preberá úlohu politiky ako jej „pokračovanie inými prostriedkami“. Strach ako faktor v pozadí politiky je prítomný aj vnútri politických obcí a aj v čase mieru, hoci nie všade a vždy rovnakým spôsobom a v rovnakej miere.

Podľa známeho rozlíšenia, ktoré vyslovil Montesquieu, je základným princípom republikánskej vlády cnosť, monarchistickej česť a despotickej strach. Mohli by sme zovšeobecnene konštatovať, že čím je vláda svojvoľnejšia, tým väčšiu rolu v nej strach hrá. Vláda, ktorá sa nemôže oprieť o legitimitu a autoritu čerpanú z iných zdrojov, sa prirodzene uchyľuje k násiliu. Strach ako prapôvodný, surový motív nastupuje tam, kde sa stratia iné, či už tradičné alebo zmluvne stanovené inštitucionálne opory, ktoré udržiavajú a mobilizujú spoločenstvo. Tyran ako samovládca má strach a strach aj uplatňuje – nevyhnutne, vzhľadom na povahu svojej legitimitou nedostatočne vybavenej moci.

pri základoch civilizácie

Hoci niet pochýb o význame strachu pre fungovanie neslobodných, tyranských, despotických, diktátorských aj moderne totalitných systémov vládnutia, ani tu sa nemôžeme zastaviť. Pri zbystrenej pozornosti objavíme strach z násilia aj v pozadí zriadení odvolávajúcich sa na vznešenejšie princípy. A podľa viacerých vplyvných teórií je strach motívom samotného založenia politickej obce.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite