Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dnes je 10 rokov po smrti Magora

.peter Bálik .spoločnosť .kniha

Pred desiatimi rokmi zomrel Ivan Martin Jirous, prezývaný Magor. Pre Martina Švehlu, autora jeho životopisu, je tento bývalý disident dôležitejší než Václav Havel.

Dnes je 10 rokov po smrti Magora TWITTER

spomínate si na vaše prvé stretnutie s Magorom?

Jeho meno som poznal už od konca 80. rokov, keď som chodil na undergroundové koncerty, kde bol prítomný, ale nie osobne. Často sa tam o ňom hovorilo, ľudia sa na neho odvolávali alebo sa podpisovali protestné petície za jeho prepustenie, pretože v tom čase bol v base. Osobne som ho nepoznal a ani som nevedel, ako vyzerá. Dokonca som nepoznal nikoho, kto by ho osobne poznal. Po revolúcii mi zmizol v obzore, v tom čase žil neusporiadaný punkový život. Keď som v roku 1994 nastúpil do Respektu, začal som ho tam stretávať. Mal tam kamarátov, od ktorých si chodil požičiavať peniaze. Vtedy som nepociťoval túžbu sa s ním zoznámiť, no keďže bol mojím vzorom z mladosti, rád som ho videl. Keď mal šesťdesiat, robil som s ním rozhovor, no väčšinou šlo o náhodné stretnutia. 

v akom rozpoložení ste ho zažili? Mal dve polohy. Dokázal byť vnímavý, pozorný a citlivý, ale prišiel zlom, opil sa a premenil na zúrivé zviera.

Tiež mám tú skúsenosť. Takto som ho videl na koncertoch v Bunkri. Keď bol opitý alebo nepríjemný, človek sa mu snažil radšej vyhnúť.  Bohužiaľ, nikdy som nebol na jeho akciách na jeho chalupe na Vysočine. Vídal som ho občas a v rôznych polohách. Mal bipolárnu poruchu a nálady sa u neho striedali. Raz bol v eufórii a potom vo veľkej depresii. 

je zaujímavé, že aj keď ste k nemu nemali osobne blízko, napísali ste o ňom veľmi zaujímavú knihu.

Bolo to preto, že to bol môj vzor. Pre mňa bol dôležitejší ako Havel. Rozumel som tomu, o čo sa snažil a v čom bol jeho prínos. Jeho osud bol veľmi zaujímavý, podobne ako undergroundová komunita, ktorú okolo seba zhromaždil. Umelecky a ľudsky. Mal za sebou príbeh človeka, ktorý zmenil Česko a zároveň to bol niekto, kto ovplyvnil aj mňa.

prečo bol pre vás zaujímavejší ako Havel?

Pre mňa a iných nonkonformných ľudí bola dôležitá hudba. Mal som 20 rokov, nemal som žiaden voľný prístup k slobodnému umeniu. Pochádzam z malého mesta v južných Čechách,  v devätnástich rokoch som prišiel do Prahy, kde som zistil, že je tu skupina ľudí, ktorá aj za cenu osobného rizika a konfliktu s políciou sa snaží vytvárať slobodné umenie a že to ide za istých okolností a s istou mierou rizika. Je tu človek, ktorý to vie definovať a vysvetliť. Vie povedať, v čom je to riziko dobré a prečo sa tak oplatí žiť. Magor hovoril, že ak má byť umenie kvalitné, musí byť slobodné. A keď nie je slobodné, radšej ho netreba ani robiť. V tom čase som chodil na vysokú školu, nebol som priamo v undergrounde, skôr som žil v oboch svetoch. Po víkendoch sme unikali na chaty a žili svojím spôsobom života. Dospel som k názoru, že Jirous mal na tom obrovskú zásluhu. Nechcem povedať, že to všetko bolo vďaka nemu, scéna 80. rokov sa rozvíjala už nezávisle od jeho osoby, ale všetci sa na neho odvolávali a považovali ho za dôležitého človeka. Začal som sa o neho viac zaujímať a zaznamenávať jeho príbeh. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite