Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Univerzitné vzdelanie na plytčine

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Je to aj o Slovensku, no nie výlučne. Nechcem tentoraz ani hovoriť o „reformách“ v tunajšom obvyklom zmysle a štýle. Z našich debát o problémoch a potrebách vzdelávacej sústavy by nezaujatý poslucháč mohol nadobudnúť dojem, že nejde o nič iné, než o rozpočty rezortu, platy pedagógov, účasť personálu na riadení či zavádzanie nových technológií do výučby.

Univerzitné vzdelanie na plytčine HUDIEMM/GETTY IMAGES

preto nebude na škodu, ak si pripomenieme niečo o zmysle vzdelávania všeobecne a o jeho dnešnej kríze. Žiadne inovácie nám totiž nepomôžu, ak nebudeme mať jasno v tom, akým cieľom by mali slúžiť či aké hodnoty by mali pomôcť napĺňať. A veru, jasno v tom nemáme. 

stratená kontinuita

Je zvláštne, ako sa vo verejných debatách oddeľuje univerzitné školstvo od ostatného. Akoby išlo o dve navzájom nesúvisiace oblasti problémov. Isteže, univerzity a ich jednotlivé pracoviská sa nachádzajú v stave, ktorý si zaslúži zvláštnu analýzu. Ale tento stav nemôžeme dostatočne pochopiť v izolácii od stavu iných stupňov vzdelávania. Na univerzity, koniec koncov, prichádzajú absolventi stredných škôl a museli predtým absolvovať aj nejaký základný stupeň. Kvality a nekvality základného a stredného stupňa sa tak nevyhnutne premietajú aj do stavu vysokého školstva. Obligátne pritom poznamenávam, že bazálna úroveň učenia, odovzdávania vedomostí a zručností podmieňujúcich vstup jednotlivca do spoločného sveta súvisí s elitnou úrovňou vzdelania oveľa hlbšie a nevyhnutne, a že táto hĺbka a nevyhnutnosť súvislosti sa dnes s obľubou podceňuje, ba z ideologických dôvodov odmieta. A nakoniec: dnešný stav má za sebou istý vývoj, alebo, ak chceme, svoju „históriu“. A hoci neustále počúvame o potrebách doháňať zameškaný vývoj a napĺňať štandardy, zohľadňovanie minulosti sa stretáva s podráždeným odmietaním ako „nepraktická“ záležitosť, vhodná nanajvýš pre úzko špecializovaných historikov a archivárov, no nie pre tých, ktorí riešia projekty o tom, ako napredovať.

univerzita: slepá vetva evolúcie?

Ani ten pohľad do budúcnosti však neposkytuje príliš veľa útechy. Univerzita, tradične sídlo elitného vzdelania, slobody bádania a autority aj pre ostatné stupne vzdelávania, dnes ako inštitúcia trpí krízou identity. Jej miesto v spoločnosti a poslanie sú čoraz viac otázkou. Jej autorita sa už neopiera o zavedené kritériá, pretože samy tieto kritériá miznú. Na tom sa zhodnú kritici z rôznych strán, zvnútra aj zvonku, „sprava“ aj „zľava“, akokoľvek odlišne chápu príčiny vzniknutého stavu a akokoľvek sa líšia ich vyvodzované dôsledky. 

Univerzita, tradične sídlo elitného vzdelania, dnes ako inštitúcia trpí krízou identity.

Univerzita ako inštitúcia má v európskej histórii korene siahajúce do vrcholného stredoveku. Ale ten jej model alebo „projekt“, v ktorého súradniciach sme ešte stále navyknutí myslieť, je v zásade moderný, s vlastnými plusmi a mínusmi. U nás, v postkomunistických častiach Európy, sme boli od jeho prirodzeného vývoja načas oddelení či, inak povedané, boli sme odkázaní na jeho deformované podoby. A vtedy, keď sme sa naň pokúšali po páde železnej opony spätne „napojiť“, ocital sa už v inej kríze aj vo svete „vyspelých demokracií“, ktorých sa isté totalitné experimenty dotkli menej či nepriamo.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite