ak dostaneme nejaký Dar zadarmo, nevážime si ho. A ak sa nepodieľame na jeho budovaní, vtedy sa len ťažko približujeme k naplneniu.
Pripomína mi to stav, ktorý vidím všade naokolo. Ľudia, ktorí ľahko prišli k manželstvu, len akoby nejakou zotrvačnosťou náhodného chodenia, toto manželstvo ľahko pustili. Ľudia, ktorí ľahko prišli k sviatosti kňazstva, len akoby nejakou zotrvačnosťou prvotného nástupu do seminára, toto kňazstvo ľahko pustili. Ľudovo povedané ľahko prišlo, ľahko odišlo. No a čo? „Milujem“ analýzy v ktorých som sa dočítal, že dnes už ľudia nie sú schopní žiť spolu v manželstve celý život. A tiež som si so záujmom prečítal plytký článok, prečo je vernosť proti prírode?! Moji rodičia v septembri dali už 48 rokov spoločného života v manželstve! Nuž, a tá ich cesta vôbec nebola priamočiara a veselá, skôr kamenistá a tŕnistá. Ak vydržali, tak len preto, že vznik manželstva nikdy nebrali ako cieľ a zavŕšenie všetkých svojich snáh. Naopak, od prvopočiatku vnímali manželstvo ako štartovaciu plochu na stavbu domu ich manželskej lásky a od začiatku prosili Boha, aby im ten ich vzájomný domov pomohol stavať. Dnes ani oco, ani mama nejako ostentatívne nefrajerčia, že sú už toľké roky spolu. Zrejme práve takto potichu a nevedomky mi tie vzájomné roky vernosti ponúkajú ako inšpiráciu.
Druhá téma:
V týchto dňoch oslávime slávnosť nášho zakladateľa svätého Františka a hoci je to už viac než 800 rokov, vidím ako fenomenálne prekročil tieň nielen svojej osobnosti, ale aj svojej doby a stal sa pre nás nadčasový.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.