Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Po Berlínskom múre tieň

.tomáš Zálešák .spoločnosť

Pred 60 rokmi začal komunistický režim NDR stavať múr deliaci východný Berlín od západného. Táto udalosť má svoj kontext, ktorý sa netýka len Berlína.

Po Berlínskom múre tieň SITA/AP Photo/Markus Schreiber

Zdá sa, že spejeme k nezdaru ohľadom Berlína – strašnej diplomatickej prehre alebo (v dôsledku čírej nekompetencie) nukleárnej vojne.Denník britského premiéra Harolda Macmillana, jún 1961  

Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov uplynulého storočia silneli konfrontácia a preteky v zbrojení medzi USA a Sovietskym zväzom, medzi západným a komunistickým blokom. Stalinova éra síce pominula, ale nástup Chruščova zďaleka neznamenal len „odmäk“. Nový generálny tajomník nastúpil na dobrodružnú líniu, kombinujúcu deklarácie o mierovej súťaži s extrémnym zastrašovaním a triumfalistickými predpoveďami nadchádzajúceho víťazstva komunizmu. Za všetkou tvrdou rétorikou a predvádzaním sily sa však skrýval strach. 

Stalin pokladal západný Berlín za „tŕň v boku“ a Chruščov ho bez servítky označil za „nádor“

„ak chcete vojnu, je to váš problém“

Strach bol aj faktorom, ktorý odštartoval druhú veľkú berlínsku krízu. Berlín vo svojom štatúte predstavoval od konca druhej svetovej vojny denervujúcu a nebezpečnú anomáliu – a zdroj opakovaných medzinárodných kríz. Stalin pokladal západný Berlín za „tŕň v boku“ a Chruščov ho bez servítky označil za „nádor“. Pre západných spojencov sa v kritických situáciách mohli záväzky voči nemu stať veľmi nepríjemnými. Bol tu tiež nedoriešený štatút východného Nemecka. Od novembra 1958 ohlasoval Chruščov úmysel podpísať s NDR mierovú zmluvu. To malo znamenať uznanie NDR za suverénny štát a anuláciu zmluvných podmienok medzi víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny, garantujúcich okupačné právo západným spojencom na území Berlína. Udalosti speli ku konfrontácii. Napätie sa prejavilo naplno na stretnutí Chruščova a Kennedyho vo Viedni 3. a 4. júna 1961. Chruščov šokoval svojho o 23 rokov mladšieho partnera brutálnou vehemenciou. Zaútočil proti americkému imperializmu, nemeckému revanšizmu a snahám „ponížiť ZSSR“. Trval na mierovej zmluve spojenej s medzinárodným uznaním NDR. Ak USA nebudú ochotné na dohodu pristúpiť, ZSSR ju podpíše separátne do konca roku 1961. „Chcem mier. Ak ale chcete vojnu, je to váš problém!“ deklaroval s tvrdým výrazom Chruščov, búchajúc zaťatou päsťou o stôl. Kennedy odpovedal (údajne na radu, ktorú mu predtým dal de Gaulle): „Nie som to ja ale vy, kto usiluje o zmenu.“ Chruščov na zachovanie západnej tváre pripustil možnosť zachovania symbolického malého vojenského kontingentu vrátane sovietskych jednotiek v západnom Berlíne na báze dohody registrovanej pri OSN a pod kontrolou úradov zvrchovanej NDR. Takéto riešenie nemohli prijať ani západní spojenci, ani Spolková republika a už vôbec nie západní Berlínčania. Kennedy konštatoval, že ak sovietska strana trvá na svojich požiadavkách, „bude to studená zima“. Akokoľvek odlišní, obaja najmocnejší muži planéty mali niečo spoločné: boli pod tlakom z mnohých strán a museli dokazovať svoju silu, rozhodnosť a spoľahlivosť vlastným krajinám aj zahraničiu.   

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite