v čase, keď sa „globálna kríza demokracie“ stala opäť predmetom diskusie, jednako nebude na škodu využiť túto príležitosť pozrieť sa na pôvod a povahu amerického experimentu s demokraciou, ktorý nám môže prezradiť čo-to dôležité o nás samých. Nejde o manuál na to, ako riešiť naše dnešné problémy. Ide o zdroj lepšieho porozumenia a podklad pre lepšie uvažovanie aj o našich aktuálnych otázkach. Pretože to, čo si tu dovolím nazvať „americkým experimentom“ je svojím spôsobom – pri všetkých obmenách v čase a priestore – aj náš príbeh, a naša otázka, dnes nanovo otvorená. 

hovoríme o revolúcii?

Proces vytvorenia americkej republiky sa niekedy označuje aj za „Americkú revolúciu“. Toto označenie môže niekomu zdvihnúť obočie. Čiastočne pre zvláštny priebeh tejto „revolúcie“. Čiastočne pre zvláštny charakter jej výsledkov. A tiež preto, že USA sú napriek vlastným deklaráciám často vnímané ako tá sila vo svete, ktorej cieľom je udržiavať status quo, terč protestov a kritiky tých, ktorí chcú dejiny „posúvať dopredu“. Americká revolúcia síce vytvorila v istom zmysle nový a nebývalo dynamický ústavný systém, napriek tomu však akosi nezapadá do progresivistických, pozitivistických či marxistických koncepcií dejín o revolučnom pohybe, ktorý je údajne skrytým zákonom dejín, a ktorý má smerovať k ich predurčenému vyústeniu. Amerika završovala svoj zakladateľský akt v tom istom roku, keď vo Francúzsku vypukla ďalšia revolúcia. Je zaujímavé, že ak porovnáme počiatočne deklarované idey a intelektuálne východiská, obe revolúcie by sa od seba príliš nelíšili. Rozdiel je však markantný v nasledujúcom priebehu a vo výsledkoch. V roku 1789, keď sa s konečnou platnosťou rúcal francúzsky ancien régime, dobiehal proces ratifikácie novej, federálnej Ústavy USA pristupujúcimi členskými štátmi. S dávkou zjednodušenia by sme mohli povedať, že Francúzska revolúcia sa začína tam, kde sa americká končí.