Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deň nezávislosti - Americký experiment s demokraciou

.tomáš Zálešák .spoločnosť .história

Dňa 4. júla sa oslavuje v USA Deň nezávislosti. Tento dátum symbolizuje začiatok obdivuhodného experimentu so slobodou a demokratickým spôsobom vládnutia, ktorý má celosvetový význam. Nie je to však úplný začiatok veľkého príbehu. A už vôbec nie jeho koniec.

Deň nezávislosti - Americký experiment s demokraciou GRAPHICA ARTIS/GETTY IMAGES Podpis Deklarácie nezávislosti vo Philadelphii 4. júla 1776 na obraze amerického maliara Johna Trumbulla, nazývaného aj Maliar revolúcie.

v čase, keď sa „globálna kríza demokracie“ stala opäť predmetom diskusie, jednako nebude na škodu využiť túto príležitosť pozrieť sa na pôvod a povahu amerického experimentu s demokraciou, ktorý nám môže prezradiť čo-to dôležité o nás samých. Nejde o manuál na to, ako riešiť naše dnešné problémy. Ide o zdroj lepšieho porozumenia a podklad pre lepšie uvažovanie aj o našich aktuálnych otázkach. Pretože to, čo si tu dovolím nazvať „americkým experimentom“ je svojím spôsobom – pri všetkých obmenách v čase a priestore – aj náš príbeh, a naša otázka, dnes nanovo otvorená. 

hovoríme o revolúcii?

Proces vytvorenia americkej republiky sa niekedy označuje aj za „Americkú revolúciu“. Toto označenie môže niekomu zdvihnúť obočie. Čiastočne pre zvláštny priebeh tejto „revolúcie“. Čiastočne pre zvláštny charakter jej výsledkov. A tiež preto, že USA sú napriek vlastným deklaráciám často vnímané ako tá sila vo svete, ktorej cieľom je udržiavať status quo, terč protestov a kritiky tých, ktorí chcú dejiny „posúvať dopredu“. Americká revolúcia síce vytvorila v istom zmysle nový a nebývalo dynamický ústavný systém, napriek tomu však akosi nezapadá do progresivistických, pozitivistických či marxistických koncepcií dejín o revolučnom pohybe, ktorý je údajne skrytým zákonom dejín, a ktorý má smerovať k ich predurčenému vyústeniu. Amerika završovala svoj zakladateľský akt v tom istom roku, keď vo Francúzsku vypukla ďalšia revolúcia. Je zaujímavé, že ak porovnáme počiatočne deklarované idey a intelektuálne východiská, obe revolúcie by sa od seba príliš nelíšili. Rozdiel je však markantný v nasledujúcom priebehu a vo výsledkoch. V roku 1789, keď sa s konečnou platnosťou rúcal francúzsky ancien régime, dobiehal proces ratifikácie novej, federálnej Ústavy USA pristupujúcimi členskými štátmi. S dávkou zjednodušenia by sme mohli povedať, že Francúzska revolúcia sa začína tam, kde sa americká končí. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite