vatikán jeho slová prekvapivo nikdy nedementoval. Doteraz nie je jasné, čo presne pápež pod slovným spojením „gej loby“ myslel a či neboli jeho slová vytrhnuté zo širšieho kontextu. Mohlo ísť o skupinu homosexuálne cítiacich klerikov bojujúcich proti svojej diskriminácii v cirkvi. Mohlo ísť o progresívnu frakciu presadzujúcu homosexuálne partnerstvá. Alebo to mohol byť aj eufemizmus pre rozsiahle zneužívanie chlapcov a mladých mužov vplyvnými duchovnými. Skrátka, nevieme.
kto som ja, aby som súdil
S určitosťou však vieme, že František žiadnu „svätú vojnu“ po júni 2013 proti LGBT+ nezačal. Naopak, stal sa hlasom novej, prívetivejšej tváre katolicizmu. Nebojí sa verejne umývať nohy moslimským utečencom, viesť dialóg o svätení žien ani odpovedať na otázku o právach LGBT+ slovami „Ak je človek gej a hľadá Pána a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som ho súdil?“
Od roku 2017 je členom Františkovho komunikačného „odboru“ americký jezuita a kňaz James Martin, známy svojou podporou LGBT+ a knihou Building a Bridge: How the Catholic Church and the LGBT Can Enter into a Relationship of Respect, Compassion and Sensitivity (Stavanie mostov: Ako môže Katolícka cirkev a LGBT vstúpiť do vzťahu rešpektu, súcitu a citlivosti).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.