skôr, než si tému etických cností prisvojila filozofia, ktorá sa svojej žiarlivosti na svet umenia zbavovala a stále zbavuje len ťažko, bolo to práve umenie, ktoré sa stalo súčasťou gréckej výchovy (paideia). Pomocou divadla dochádza už v antickej polis k efektívnemu formovaniu a inšpirácii masy, a tak i k podpore úspešnej realizácie daných myšlienok. 

Samozrejme, problematika konštruovania a konštituovania zákonov, ako aj otázka spravodlivosti bola prítomná v gréckej kultúre mestských štátov (gr. poleis) skôr, než vznikla antická tragédia. Spravodlivosť je ako téma prítomná už v dielach Homéra a Hesioda i v staršej lyrike Lykurga. Ak teda niečo vystihuje esenciu gréckej polis, tak je to práve túžba po spravodlivej spoločnosti. Práve túto túžbu označil helenista Victor Ehrenberg za konštitutívneho ducha gréckych poleis.

racionálny živočích, ktorý podlieha vášňam

Na počiatku antickej demokracie, na prelome 7. a 6. storočia pred Kr., umeleckú kultúru výrazne ovplyvňuje nový politický ideál. Naplno sa to prejaví až v 5. storočí pred Kr., keď nastáva mocenský rozkvet Atén. Nárast politického významu obce sa pretavuje aj do podpory umenia, ktoré zasa reflektuje nové ideály a prináša ich ľudu – novej základnej jednotke štátu.