od samého začiatku pandémie sme s údivom a zároveň s úľavou sledovali, ako sa deti poľahky vyrovnali s novým patogénom. Z celkového počtu hospitalizovaných tvoria deti mladšie ako 18 rokov 1 percento, úmrtnosť detí je veľmi, veľmi nízka. Záhada, prečo deti ignorujú nový vírus, láka mnohých riešiteľov biologických rébusov.

prečo deti neplačú

Detský organizmus využíva všetky výhody, ktorými ho príroda štedro obdarovala, aby zamedzil škodám spôsobeným infekciou covid-19. Často sa vyskytujú prípady detí, ktoré prekonali infekciu, vyprodukovali protilátky, ale nikdy sa u nich nepodarilo preukázať prítomnosť vírusu.

Jedna štúdia prezentuje príbeh rodiny, v ktorej tri testované deti boli pozitívne na protilátky, ale RT-PCR testy ani po niekoľkonásobnom testovaní neodhalili genetické stopy vírusu. Dvaja dorastenci mali dokonca aj mierne príznaky ochorenia. Rodičia detí boli pozitívni, takže všetky dôkazy svedčili v prospech prítomnosti vírusu v rodinnej bublinke.  Vírus prišiel, videl, ale nezvíťazil. Našťastie.

V odbornej tlači sa to hemží rozmanitými teóriami, ktoré sa snažia vysvetliť jednoduchú odpoveď detského organizmu proti vírusu. Podstatou celého príbehu je detský dýchací systém. Je to vysnívané miesto, kde rôzne klany koronavírusov organizujú rozšafné večierky. Pravidelné razie imunitného systému vedú k ich identifikácii a následnému založeniu do kartotéky. Niektorí odborníci predpokladajú, že imunitný systém si môže SARS-CoV-2 vírus „spliesť“ s jeho vzdialenými príbuznými z rovnakej čeľade, takže celý proces sa podobá na očkovanie. Teória má veľa priaznivcov, ale aj odporcov.

Iný koncept zase tvrdí, že za všetko môžu rôzne vírusy a baktérie, ktoré vo veľkom počte kolonizujú nosovú sliznicu detí. Je to miesto, ktoré mnohé mikroorganizmy považujú za atraktívnu dovolenkovú destináciu. Keďže ich zájazdy nekoordinujú cestovné kancelárie, často sa stáva, že ubytovacie kapacity sú naplnené a prichádzajúci dovolenkári musia súťažiť o miesto na sliznici. Niektorí odborníci predpokladajú, že v niektorých prípadoch SARS-CoV-2 nie je dosť agresívny. Druhou možnosťou je, že na sliznici nemajú optimálne podmienky na rýchle množenie, a tak víťazí konkurencia.

príroda chráni zraniteľných

Odolnosť detí proti vírusu môže byť daná aj inými vymoženosťami mladistvého organizmu. Jednou z nich je nízka početnosť ACE-2 receptorov na povrchu nosnej sliznice. Práve tieto receptory sú lákadlom koronavírusu, slúžia ako brána pre vstup do útrob buniek, ich kľúčom je S proteín, ktorý dokonale zapadne do receptora. Niektoré mutácie môžu zmeniť kľúč na šperhák, a vírus tak dokáže rýchlejšie prekĺznuť dovnútra buniek a začať premyslenú priemyselnú výrobu svojich kópií.