olympskí bohovia sa správali skôr ako skupina hipíkov, než ako rada správcov sveta. Jednoznačným dôkazom toho, že takéto tvrdenie vôbec nie je zveličené, je – ako uvidíme ďalej – aj život Dionýza. Vnímame ho ako boha vína a všetkého, čo je s vínom spojené. Víno však nebolo jeho jedinou zodpovednosťou. Mal aj iné povinnosti. Bol patrónom ovocných sadov, ovocia a vegetácie, ale aj plodnosti, rituálneho šialenstva a šialencov ako takých, náboženskej extázy, slávností a divadla. Celkom dosť na jedného, hoci aj boha. 

Poznáme ho z nepreberného množstva vyobrazení, väčšinou ako veselého chlapíka, stojaceho či sediaceho, mladého aj starého, ale väčšinou s korunou z vínnej révy na hlave a s čašou vína v ruke. Jeho život však vôbec nebol jednoduchý a veselý, nebola to prechádzka ružovým sadom. Teda, aspoň podľa toho, ako o ňom referujú starogrécke mýty. 

boh  

Dionýzos sa narodil dvakrát. Existovali totiž dvaja Dionýzovia, starší a mladší. Ten mladší bol zároveň akousi reinkarnáciou toho staršieho. Prvého Dionýza, známeho aj pod menom Zagreus, splodil – tak ako to na Olympe bývalo zvykom – vrchný boh Zeus, v tomto prípade so svojou dcérou Persefonou. Diovi nepriatelia Titáni vzali dieťa z kolísky, roztrhali ho zubami a jedli jeho surové mäso. Bohyne Aténe sa však podarilo zachrániť Zagreovo srdce, vložila ho do sadrovej figúrky a tej vdýchla život. No a na Titánov zoslal Zeus blesky.