Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príbehy spod rúška. Ako vníma pandémiu v prvej línii bratislavská lekárka, zdravotná sestra, vojak a starosta

.michal Oláh .boris Németh .spoločnosť .spoločnosť

Ako prežíva radosť z očkovania levická zdravotná sestra, prečo sa bratislavská lekárka počas testovania rozhodla stať psychiatričkou, ako vníma vojak zmenu nálad pri testovaní v hlavnom meste a prečo je lamačský starosta na pokraji síl? Štyri príbehy spod rúška.

Príbehy spod rúška. Ako vníma pandémiu v prvej línii bratislavská lekárka, zdravotná sestra, vojak a starosta BORIS NÉMETH Lekárka Kristína.

lekárka Kristína: Vďaka testovaniu chcem byť psychiatričkou

31-ročná lekárka Kristína Kováčová od polovice januára pretestovala na covid-19 vyše 4 600 ľudí. Tých, ktorým vsunie paličku do nosa, je denne vyše štyristo a pozitívne testovaných spravidla iba do päť.

 Je to jej prvá medicínska skúsenosť v praxi napriek tomu, že lekársku fakultu skončila už pred šiestimi rokmi. Čo zatiaľ stihla? „Štyri deti,“ priznáva hanblivo, „po škole som bola šesť rokov na materskej a prišli obavy, či na prácu lekára ešte mám a či to pracovné prostredie zvládnem. Testovanie mi prišlo ako dobrý medzistupeň: už nie som iba doma s deťmi, ale aj v práci. Ja som sa vlastne do praxe ešte nedostala a testovanie mi dodalo pocit sebavedomia,“ vysvetľuje s úsmevom. Práca na bratislavskom testovacom mieste Bariny ju však priviedla k nečakanému rozhodnutiu. Upustila od túžby stať sa klasickou obvodnou lekárkou, chce byť psychiatričkou.

„Zistila som, že neznášam robiť ľuďom nepríjemné veci,“ vysvetľuje svoje pohnútky, „fascinuje ma ľudská duša a veď psychiatrov budeme po pandémii potrebovať možno ešte viac.“ Denne ju prekvapuje ochota ľudí testovať sa. Nervóznejší sú vraj len tí, ktorí sa musia otestovať kvôli zamestnaniu. Dôležitú rolu v odpore proti výteru hrá hlavne predchádzajúca bolestivá skúsenosť s odberom. „Najťažšie som znášala dve panie, ktoré prišli s plačom, lebo mali panický strach, tak sme ich podporovali a zvládli sme to. Ale problémoví zvyknú byť aj mohutní páni. Dokonca je to tak, že čím je ten pán urastenejší, tým väčší strach má z testovania,“ vysvetľuje s jemným úsmevom na perách.

„Už som tu na úrade aj nocoval.“

K nevyhnutnosti pravidelného plošného testovania alias skríningu sa vyjadrovať nechce. Benefity vraj zatiaľ prevažujú, testovať sa prídu aj ľudia, ktorí by inak neprišli. Problém skôr vníma v nespoľahlivosti antigénových testov v počiatkoch ochorenia, čím môžu ľudia získať falošný pocit negativity. „Nikto nepozná správnu cestu, skúšame pokus – omyl a potom ďalší pokus,“ myslí si mladá lekárka. V čom vidí zmysel svojej práce? „Keď odhalíme pozitívneho a on nemá žiadne príznaky, poviem si, že sme možno zachránili ďalšie životy,“ dodáva pri rozlúčke. Je desať hodín dopoludnia a dovnútra vchádza prvý záujemca. Pred vchodom v metrových rozstupoch potichu čaká osem neobjednaných ľudí.  Odchádzame za miestnym starostom. Predovšetkým na jeho pleciach stojí celá organizácia testovania. Na politiku povinného skríningu má úplne iný názor.

starosta Lukáš: Sme šialene unavení

Do budovy Miestneho úradu v Lamači nás vpúšťa staršia pani, až keď jej na ráznu žiadosť ukážeme negatívny test. Na poschodí nás víta 41-ročný starosta Lukáš Baňacký. Malú kanceláriu zdobí okrem obrazu prezidentky a štátneho znaku biela keramická busta Dávida. Stojí na polici vedľa predmetov, ktoré pripomínajú starostovu bývalú profesiu – bol členom Prezídia Policajného zboru.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite