potom som videl dušu muža, obidve oči mal vydlabané a jazyk vyrezaný; visel v pekle za jednu nohu, jeho telo bolo doškriabané mosadznými hrotmi vidiel; a do hlavy mal vrazený železný klin. A spýtal som sa takto: „Čo je to za muža? A akého hriechu sa dopustil?“ Zbožný Srosh a anjel Adar odpovedali nasledovne: „Toto je duša hriešneho muža, ktorý za života klamal; bral úplatky a vydával nesprávne rozhodnutia.“
Takto vyzerá jeden z takmer 80 trestov, ktoré čakajú hriešnikov a hriešnice v zoroastriánskom pekle. Tak ho aspoň popísal neznámy autor či autori v staroperzskom texte Kniha zbožného Wiraza (v origináli Ardā Wīrāz nāmag). Text pochádza zo Sasanského obdobia perzskej histórie, čiže z rokov 224 – 651 nášho letopočtu a k západnému čitateľovi sa dostal vďaka prekladu z roku 1917. Napriek pätnástim storočiam od svojho vzniku nestratil text nič zo svojej hrôzostrašnosti. Je akýmsi predchodcom Pekla z Danteho Božskej komédie a ako ilustrácia k nemu môže slúžiť zobrazenie iného pekla, toho zo známeho triptychu Záhrada pozemských rozkoší Hieronyma Boscha.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.