Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Neuroimunológ Norbert Žilka: Ako funguje, prečo máme strach a čo vakcína dokáže

.štefan Hríb .spoločnosť ..norbert žilka

Aký je princíp známych vakcín? Porazia covid rýchlo? Aké sú riziká? Bude vakcín dostatok? Kto sa nemusí očkovať? Kedy sa pandémia skončí? Hosťom diskusie bol Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV.

Neuroimunológ Norbert Žilka: Ako funguje, prečo máme strach a čo vakcína dokáže Boris Németh

v rozhovore sa dočítate:

  • bude vakcín dostatok,
  • kto sa nemusí očkovať,
  • kedy sa pandémia skončí a kedy budeme viesť normálne životy,
  • či v ňom vyvoláva to, či sa dá zaočkovať, nejakú otázku.

čím začneme? 

Začneme definíciou vakcíny, pretože na tom stojí a  padá porozumenie, či sa vakcín máme báť, alebo je to mocný nástroj medicíny. Vakcína využíva základné princípy toho, čo sme sa naučili v  prírode, čiže imunitnej odpovede a  je tu prítomná niekoľko stoviek rokov. Predchodcu vakcinácie využívali starovekí Číňania, neskôr to prišlo do Osmanskej ríše a  volala sa variolácia. Variolácia bola ochrana proti pravým kiahňam, nebezpečnej vírusovej infekcii, ktorá sa šírila svetom a  zabíjala veľké množstvo detí a  ľudí predovšetkým v  Európe. 

akým spôsobom sa robila spomínaná variolácia? 

Postihnutí ľudia mali charakteristické pľuzgiere na tele spôsobené vírusom a  z  nich sa robili zoškraby, čo sa potom vtieralo zdravým jedincom a  malo to vytvárať ochranu proti infekcii. 

živý vírus sa aplikoval zdravým ľuďom, a  tým pádom bol vírus oslabený? 

V  tej dobe nevedeli, ako to presne funguje. Na báze pozorovania pri náhodnom procese zistili, že v  prípade, ak dôjde k  takejto aktivite, tak človek je dlhodobo chránený. Vďaka neopatrnému narábaniu s  vírusom a  podaní do organizmu vírus spôsobil správnu imunitnú odpoveď a  chránil ich. Pri variolácii teda mohli byť ľudia aj infikovaní a  mohli aj zomrieť. Mnohým to však pomohlo, hoci nevedeli, akým spôsobom.  Edward Jenner sa v  18. storočí rozhodol použiť iný prístup, ktorý fungoval u  žien, ktoré dojili kravy. Kravy boli infikované kravským variantom kiahní a  tieto ženy si vyvinuli imunitu proti pravým kiahňam. Použil kravské kiahne, ktoré nie sú až také infekčné, a  nevyvolávajú také robustné ochorenie, a  tým pádom vyriešil problém variolácie a  jej nežiaducich účinkov – čo mohlo byť ochorenie, ba dokonca smrť, pretože podával do tela vírus, ktorý následne dokázal ochrániť jedincov. 

k tomu prišlo náhodou tak, že pozoroval ženy pri kravách? 

Áno, keďže si to dlhodobo všímal. Bolo to však v  18. storočí a  Jenner nevedel nič o  existencii vírusov a  postupoval len empiricky, že ak to funguje u  týchto žien, mohlo by to fungovať. Jeho kolega prišiel s  termínom vakcinácia, čo je odvodené od slova „krava“. Vakcinácia proti kiahňam sa neskôr v  polovici 19. storočia stala v  Británii povinnou a  odvtedy tiež datujeme antivaxerské hnutie. Ľudia sa začali búriť, pretože rodiny, ktoré odmietli vakcinovať svoje deti, dostávali pokuty. 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite