ak na univerzitách aj bola výuka online od začiatku semestra, väčšina z nich sa rozhodla ponechať prezenčnú výuku aspoň prvákom. Paula študuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku žurnalistiku a práve jej škola bola medzi poslednými, ktoré sa zatvárali približne v polovici októbra. Dovtedy bola celá výuka vrátane prednášok prezenčná. Prednášky online Paule problém nerobia, horšie je to s praktickými predmetmi.

„Veľmi som sa tešila na fotografiu. Učiteľ nám síce vysvetlil, ako správne fotiť, ale nakoniec sme sa od praktického fotenia dostali k prezentáciám o fotografoch. Ak aj dostaneme zadanie, len ho odovzdáme a chýba nám k nemu spätná väzba. Počas prezenčnej výuky by sme s foťákmi behali vonku, a potom by sme fotografie rozoberali.“ Ťažké bolo naučiť sa aj strihať zvuk doma bez pomoci vyučujúceho. Keď zdieľal obrazovku s návodom, ako na to, Paule nešiel dobre internet a strih sa musela naučiť aj tak sama. „Vyučujúci je, našťastie, veľmi ústretový, a keď nám kvôli online výuke budú chýbať nejaké zručnosti v tejto oblasti, dobehneme to s ním na prezenčnej výuke,“ hovorí Paula. 

výuka bez praktických cvičení s následkami

Filoména študuje veterinárnu medicínu na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Prednášky mali od začiatku semestra online a prvé tri týždne prezenčnej výuky mali aj cvičenia napríklad z chémie, biofyziky a biológie. Tie postupne odpadávali. „Na každej hodine nám vraveli, že sa možno vidíme poslednýkrát v tomto semestri a výuka bude dištančne. Kvôli tomu sa menilo aj poradie cvičení, aby sme dôležité veci stihli, kým sme ešte v laboratóriu. Nikoho neprekvapilo, keď jeden pondelok prišiel mail, že výuka sa ruší,“ vraví.

Na online cvičeniach z histológie a embryológie posielajú učitelia, čo by mali študenti sami pozorovať v mikroskope a študenti preparáty len prekresľujú. Filoména maturovala na gymnáziu z humanitných predmetov a po roku štúdia žurnalistiky a histórie sa rozhodla prejsť na veterinárnu medicínu, takže nemala nikdy príležitosť poriadne pracovať s mikroskopom a v laboratóriu. „Mohlo by to ovplyvniť nasledujúce štúdium. Aj základy ako mikroskopovanie sú dôležité a keď sa vrátim do školy, stále to nebudem poriadne vedieť.“

Niektorí Filoménini spolužiaci sú minuloroční maturanti a nemali klasickú maturitu. Už predošlý polrok nechodili vôbec do školy a po troch týždňoch na vysokej škole sú znova doma. Praktická výuka im môže na niektorých predmetoch chýbať. „Máme angličtinu a viem, že nie všetci vedia anglicky. Spolužiaci sú z poľnohospodárskych a veterinárnych stredných škôl, kde tento predmet nie je na vysokom leveli a nemuseli z nej kvôli situácii s covidom ani maturovať. Teraz sa musia v angličtine učiť odborné a medicínske výrazy štyri semestre. Pomohlo by im, keby hodina bola prezenčne a učiteľka im vedela viac pomôcť,“ vraví.

unsplash

Podobnú skúsenosť s praktickými cvičeniami má aj študentka biochémie na Univerzite Komenského. „Väčšinou dostaneme na cvičeniach zadanie a to vypracujeme samostatne do ďalšieho týždňa. Na škole mali výuku len prváci a vyšším ročníkom nasekali všetky laboratórne cvičenia na začiatok semestra, ale myslím, že to ani nestihli. Škola vyhlásila prechod na online výuku takmer zo dňa na deň,“ hovorí.

Študentom v domácom prostredí chýba aj sociálny kontakt so spolužiakmi. Viktória a Filoména chodili do školy menej ako mesiac a so spolužiakmi ani vyučujúcimi sa nestihli poriadne zoznámiť. „Som v novom kolektíve, ktorý nemám čas spoznať a stretávam ich len cez Messenger. Budem s nimi šesť rokov, a práve teraz sme si mali vytvárať priateľstvá. Namiesto toho sme ale doma,“ vraví Filoména.

nie úplne pripravení

S online výukou druhý semester mali problém starší vyučujúci Paulíny a Viktórie. Síce sa už počas leta hovorilo o príchode druhej vlny koronavírusu a fakulty oboznámili študentov s tým, že prezenčná výuka vôbec nemusí byť, pri online výuke sa vyskytli podobné problémy, ako pri marcovom zavretí škôl. „Pripravení neboli hlavne starší profesori a vyskytlo sa neskutočne veľa problémov. Niektoré hodiny máme cez Microsoft Teams a niektorí dlho nevedeli nastaviť odovzdávanie termínov.

„Minule sme čakali hodinu na test z chémie, lebo vyučujúca nevedela nahodiť zadanie. Možno by im v tom pomohol nejaký kurz,“ vraví Viktória. Najväčší zmätok spôsobuje podľa nej vyučovanie jednotlivých predmetov cez viac ako tri rôzne aplikácie. „Najviac by pomohlo, keby všetci vyučovali cez Teams, s ním sa pracuje najjednoduchšie. Vyjadriť sme sa k tomu mohli až v dotazníku, ktorý nám poslali ku koncu semestra,“ dodáva.