keď sa rôzni spoločenskí vedci a bádatelia zamýšľajú, aký vplyv na našu spoločnosť bude mať súčasná pandémia covidu-19, ponúkajú rôzne scenáre. V rovine nerovnomerného rozdelenia príjmu a majetku sa hovorí o dvoch možných cestách: pandémia buď zníži príjmovú a majetkovú nerovnosť medzi spoločenskými vrstvami, alebo ju zvýši.

Jednou z možností ako posúdiť vplyv pandémie je obzrieť sa za podobnými udalosťami do minulosti. Aj keď len veľmi obozretne, pretože každá takáto udalosť má svoje špecifiká.

Už v úvode spomínaná čierna smrť, ktorá vyhubila približne 25 miliónov zo vtedajších 75 miliónov ľudí v Európe medzi rokmi 1347 a 1352, mala pre najchudobnejšie vrstvy pozitívny vplyv (o tom nižšie) a znížila príjmovú nerovnosť.

Ako vidíme na grafe nižšie, podiel majetku horných 10 percent sa približne od roku 1350 prepadol a na úroveň spred začiatku morovej epidémie sa vrátil až niekedy okolo polovice 17. storočia. Toto obdobie je na grafe ohraničené dvomi zvyslými červenými čiarami.

Graf č. 1: Podiel majetku vlastneného najbohatšími 10 percentami v Európe medzi rokmi 1300 až 2010.

Na celkový obraz ekonomických dopadov rôznych pandémií v dejinách sa podujal profesor ekonomických dejín Guido Alafani z Bocconi University.  Podľa neho treba dobre rozlišovať každú epidémiu ako aj dobu, v ktorej sa vyskytuje. Relevantných dát nie je veľa, no k dispozícii sa predsa len nejaké nájdu. Prejdime si dopady niekoľkých epidémií v Európe a porovnajme ich s možnými účinkami covidu-19.