pandémia prinútila západné spoločnosti – prosperujúce, slobodné, otvorené, tolerantné a v podstate bezpečné – na bezprecedentné kroky. V priebehu niekoľkých mesiacov, niekde len týždňov a niekde dní, sa krajiny rozlúčili s dlhoročným dedičstvom otvorenosti a voľnosti. Teda s dedičstvom, ktoré sme už pokladali  za neoddeliteľnú súčasť ich DNA.

Pozatvárali si hranice, do veľkej miery zrušili medzinárodný obchod (presnejšie, prestali ho praktizovať, alebo výrazne obmedzili jeho rozsah).S postupom času sa obmedzovanie ešte vystupňovalo. Stupňovanie sa spájalo s nulovým umením komunikácie zo strany autorít: vláda sa stala niečím ako krízový štáb a premiér metamorfoval na ikonu národnej spásy, ktorá periodicky ronila slzy na tlačovkách, alebo vykrikovala na občanov nepekné výrazy.