Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

.okrem iného: Prečo by mal štát privatizovať alebo akú výhodu má štátny vlastník oproti súkromnému?

.filip Vačko .spoločnosť

Privatizácia je nielen na Slovensku prakticky nadávkou. Môžu za to rôzne korupčné praktiky pri privatizácii pod vedením bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu a v ešte väčšej miere počas vlád Vladimíra Mečiara.

.okrem iného: Prečo by mal štát privatizovať alebo akú výhodu má štátny vlastník oproti súkromnému? SITA/Ján Slovák Bývalí poslanci Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš počas rokovania NR SR v Bratislave v decembri 2014.

toto je druhý zo seriálu článkov, v ktorých postupne vysvetlím, prečo si myslím, že štát by nielen nemal vytvárať ďalšie podniky, ale ideálne by tiež mal sprivatizovať čo najviac z podnikov, ktoré vlastní už dnes.

Privatizácia je taká nepopulárna, že to bol kedysi jeden z hlavných argumentov Roberta Fica, prečo by na Slovensku mal vládnuť on a nie pravicové strany, ktoré rozpredajú slovenské „rodinné striebro“. No ako sa zdá, zlá povesť privatizácie je nezaslúžená. Aj nedokonalá privatizácia totiž má tendenciu viesť k zlepšeniu ekonomiky a zvýšeniu životnej úrovne, vrátane tých najchudobnejších. Ako je to možné? To sa snažím ukázať v ďalšom zo série článkov o privatizácii. 

V prvom rade je dobré ujasniť si, čo myslíme pod pojmom privatizácia. Tento termín sa totiž používa dvomi veľmi odlišnými spôsobmi. Prvým je privatizácia štátnych nárokov voči občanom. Dnes napríklad štát garantuje každému slovenskému občanovi bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Privatizácia týchto nárokov by znamenala odštátnenie zdravotníctva. Štát by jednoducho žiadnym významným spôsobom nefinancoval ani nereguloval poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ľudia by tak prestali platiť zdravotné odvody, no akýkoľvek lekársky zákrok by si museli platiť z vlastného vrecka, respektíve prostredníctvom plne dobrovoľného zdravotného poistenia. Samozrejme, ako vieme nielen z histórie, ale aj zo súčasnosti, časť sociálnych úloh štátu by prebrala cirkev alebo rôzne charitatívne organizácie. 

V druhom význame privatizácia znamená jednoducho predaj štátneho majetku, bez toho, aby boli obmedzené štátne garancie voči obyvateľom. V oblasti zdravotníctva by to mohlo znamenať, že štát predá Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a všetky nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia vo svojom vlastníctve. Štátom garantovaná bezplatná zdravotná starostlivosť by týmto krokom nemusela byť žiadnym spôsobom ovplyvnená. Len by ju vo väčšej miere ponúkali efektívnejšie súkromné subjekty, na základe trhovej konkurencie. Utópia? Zďaleka nie. Podobný systém sa vyskytuje v rôznych krajinách po celom svete. Napríklad aj v Holandsku. 

„sprivatizované“ zdravotníctvo v Holandsku 

Holandský štát nesie zodpovednosť za celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Stanovuje základné pravidlá, ktoré musí zdravotná starostlivosť spĺňať, pričom zdravotná starostlivosť je financovaná z povinných odvodov, rovnako ako na Slovensku. Holandský štát však nie je priamo zapojený do poskytovania zdravotnej starostlivosti.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite