novinové články o špionáži v momentálne najexponovanejšej oblasti farmaceutického priemyslu sú zaujímavé aj tým, že ich treba napísať v čase, keď novinári ešte o tej téme v podstate nič nevedia. Nie je to ich vina – oni by sa o najnovšom výskume radi niečo dozvedeli a podelili sa o to so svojimi čitateľmi. Špičkový farmaceutický výskum je však dlhodobo veľmi pozorne chránený pred únikom relevantných informácií. Vzhľadom na finančnú náročnosť a potenciálnu výnosnosť tohto výskumu to asi nikoho neprekvapí. 

V čase pandémie sa finančná náročnosť aj potenciálna výnosnosť ešte prudko zvýšia, takže ochrana informácií celkom prirodzene stúpne. V rámci všeobecného ohrozenia sa totiž netreba chrániť len pred konkurenciou, ale aj pred tajnými službami cudzích štátov. Tajné služby sú tiež vďačná téma a nejeden novinár by rád čitateľov informoval o práve prebiehajúcich operáciách tajných služieb. Nuž ale dozvedieť sa niečo spoľahlivé o týchto operáciách je ešte o čosi zložitejšie, ako dozvedieť sa detaily z výskumu vakcín.

Na prvý pohľad to teda vyzerá dosť beznádejne. Na to, aby sa dalo písať o špionážnych akciách zameraných na výskum vakcíny proti koronavírusu, jednoducho nie je k dispozícii dosť informácií. Ale nepodceňujme novinárov. Všeličo sa dá napísať aj bez konkrétnych, čerstvých a spoľahlivých informácií. Jednoducho to uhádnete. A nebude to len nejaké hala-bala hádanie. Skôr to bude vhľad do vecí, založený na dlhodobej skúsenosti. Angličania tomu hovoria „educated guess“.

výskum

Začnime otázkou, kde všade sa robí výskum vakcíny proti COVID-19. Celkom určite vo veľkých farmaceutických firmách, ktoré pritom v takej či onakej miere spolupracujú s najlepšími svetovými univerzitami. Základné správy o pokrokoch na poli výskumu sú k dispozícii, ale nie sú veľmi vzrušujúce.