Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Andrej Legutký: Dotýkanie sa Titaniku

.andrej Legutký .spoločnosť .slovo farára spod tatier

V jednej z farností, kde som pôsobil, bola na zozname chorých a starých, ktorých kňaz navštevuje na prvý piatok v mesiaci, aj jedna nevidiaca babička. Jej zrak vekom vyhasol a vždy ma privítala ľútostivou poznámkou, že k nej idem takto potme a aby som si dal pozor na schodoch a nespadol na nich.

Andrej Legutký: Dotýkanie sa Titaniku NATÁLIA LOŽEKOVÁ / NATALIALOZEKOVA.SK

jej zrak vekom vyhasol a vždy ma privítala ľútostivou poznámkou, že k nej idem takto potme a aby som si dal pozor na schodoch a nespadol na nich. Rýchlo nahmatala moju ruku a pevne ju zovrela. 

Ak by mala v poriadku zrak, možno by som sa bol aj odtiahol. Ale u nevidiacich neviete,  čo máte v takej situácii urobiť. A ona sa už mesiac na to tešila, ako bude moju ruku držať a hladiť a možno si predstavovať, ako asi vyzerám, keď som v rozpakoch.

S dotykmi medzi nami ľuďmi je to zložité. Na prvom mieste je, samozrejme, dotyk tých, ktorí sa milujú. Lásku si prejavujeme dotýkaním. Obľúbenou hrou dcérok je stláčať otcom na chrbte upracovanej ruky hrubé modravé žilky a pozorovať, ako ich krv znova narovná. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite