Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zaskočený radosťou

.marek Markuš .clive Staples Lewis .spoločnosť .spoločnosť

Clive Staples Lewis bol európsky intelektuál a kresťanský mysliteľ 20. storočia. Jeho myšlienkový a literárny odkaz je dodnes nielen predmetom odborných štúdií, ale aj inšpiráciou pre hollywoodske trháky.

Zaskočený radosťou ALPHA HISTORICA/ALAMY/PROFIEMDIA Študent Clive Staples Lewis v roku 1919 po návrate z prvej svetovej vojny.

lewisov životopisec Alister McGrath k tomu píše: „Zatiaľ čo konzervatívni kresťania trávia čas tým, že naslepo útočia na postmodernu a jej bezbrehý relativizmus, Lewisove diela umožňujú dnešným veriacim ľuďom napojiť sa na novú kultúrnu náladu a presvedčivo sa v nej angažovať.“ 

C. S. Lewisa dnes kritizujú ľavicoví aj pravicoví fundamentalisti. Aj preto prinášame v .týždni sériu textov z jeho najdôležitejších diel. C. S. Lewis pritom nebol „poslušný kresťanský chlapec“, ktorý by svoju vieru prirodzene zdedil po rodičoch a prostredí, v ktorom vyrastal. Tradičné náboženstvo svojho prostredia, naopak, rázne odmietol a mnoho rokov bol ateistom. Vo svojej autobiografii Zaskočený radosťou opisuje svoj prerod k teizmu a následne k viere v osobného Boha. Práve týmito textami náš seriál začíname.

C. S. Lewis Šach-mat od Boha – od ateizmu k teizmu

Keď som začal vyučovať na fakulte anglického jazyka, spriatelil som sa s dvoma ľuďmi. Obaja boli kresťania (títo bizarní ľudia boli zrazu všade) a veľmi mi pomohli urobiť ďalší krok. Jeden bol H. V. V. Dyson a druhý J. R. R. Tolkien. Priateľstvo s druhým menovaným znamenalo koniec mojich dvoch starých predsudkov. Pri svojom prvom príchode do (veľkého) sveta ma varovali, aby som nikdy nedôveroval pápežencovi; pri príchode na fakultu angličtiny ma zase varovali, aby som si dával pozor na filológov. Tolkien bol oboje...

V hlbokom osamotení objavíte cestu vychádzajúcu priamo z vás a tá vás vedie k niečomu, čo – odmietajúc sa stotožniť s akýmkoľvek predmetom zmyslov alebo s čímkoľvek, čo napĺňa naše biologické alebo sociálne potreby, alebo s čímkoľvek, čo si len predstavujeme – sa samo vyhlasuje za úplne objektívne. A to niečo (alebo niekto) je oveľa objektívnejšie ako naša hmota a telo, pretože na rozdiel od nich to nie je odeté v našich zmysloch. Je to obnažený „iný“, „nie ja“ – vyzlečený z akýchkoľvek obrazov (hoci naša predstavivosť to hneď do nejakých obrazov oblieka) – niekto nepoznaný, nedefinovaný, vytúžený.

Radosť (a moja celoživotná túžba po nej) nebol podvod. Jej návštevy boli skôr momentmi najjasnejšieho vedomia, keď si uvedomíme vlastnú úlomkovitú a prízračnú podstatu a bolestne prahneme po znovuzjednotení.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite