Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Odsúdení na neustálu adaptáciu

.ronald Blaško .spoločnosť .školstvo

Pasca porovnávania nás tak zviera, že naša spokojnosť je viac určená naším relatívnym postavením voči okoliu než absolútnym stupňom bohatstva, tvrdí Thomas Hylland Eriksen, nórsky profesor sociálnej antropológie vo svojej knihe Syndróm veľkého vlka – Hľadanie šťastia v spoločnosti nadbytku.

Odsúdení na neustálu adaptáciu PROFIMEDIA Rodičia si vysnívajú pre svoje deti kariéru, plánujú školy, no dospievajúce dieťa sa rozhodne inak. Povolania rodičov však stále majú nezanedbateľný vplyv na výber kariéry ich potomkov.

slováci tú pascu dôverne poznajú. Napriek tomu, že sa nám pred krízou ekonomicky darilo ako nikdy v histórii, sused v novom luxusnom aute či farebnejšími fotografiami z drahšej dovolenky nám na spokojnosti nikdy nepridal. Apropo, pre náš národ bolo vždy dôležité nie vyhrať, ale poraziť Čechov. Sociálny status a dôstojnosť sú pre človeka žijúceho v spoločnosti rovnako dôležité ako zdravie, rodina a materiálny dostatok. 

Mnohí z nás preto už pred krízou, ktorá iba sprítomnila vzdialený strach a úzkosť z možnej straty zamestnania, riešili spoločenské postavenie seba, ako aj svojich detí, ohrozené správami o zrýchlenej automatizácii, robotizácii, potrebe nových zručností a rastúcej konkurencii na globálnom trhu práce. Akcelerácia zmien z posledných rokov, podľa odborníkov aktuálnou pandémiou ešte znásobená, v nás preto vyvoláva veľké otázniky ohľadom budúcnosti našich profesionálnych kariér a správneho vzdelania pre naše deti.

pre dieťa iba tú najlepšiu kariéru

„Ak mi chceš urobiť radosť, sľúb mi, že vyštuduješ medicínu a staneš sa chirurgom,“ povedal mi môj dedo na sklonku svojho života, keď ho už intenzívne trápila choroba, ktorej po dlhom boji aj podľahol. V tom čase bolo štúdium a vzdelávanie vnímané ako obdobie s viac-menej definovaným začiatkom aj koncom, zavŕšené jedinou celoživotnou kariérou, a nie ako celoživotný proces sprevádzaný možnosťou zásadnej a opakovanej zmeny povolania.

„Rodičia si vysnívajú pre svoje deti kariéru, plánujú školy, no dospievajúce dieťa sa rozhodne inak. “

Mama mi želanie svojho otca pripomínala aj neskôr. Nikdy nezabudla v tom čase už aj jej želanie podporiť argumentmi: „Lekár bude mať vždy prácu, každý ho skôr či neskôr potrebuje. A pozri sa na spoločenské postavenie, aké sa doktorom dostáva.“

Dedo ani rodičia sa nikdy priamo nepýtali, čo ich potomka skutočne zaujíma, na čo má prirodzené vlohy, ale ani na to, či výborné vysvedčenie na základnej a strednej škole je dostatočný predpoklad na dobrého chirurga. Nakoniec som si štúdium vybral podľa vlastného uváženia, diametrálne odlišného od želania rodiny. Našťastie ma za to nikto nikdy nezatratil.

Dnes je podobný prístup samozrejmosťou. Rodičia si vysnívajú pre svoje deti kariéru, plánujú školy, no dospievajúce dieťa sa rozhodne inak.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite