Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Malý náznak veľkého konca

.vladimír Marko .spoločnosť

Vo štvrtok 28. mája 1987, niečo pred trištvrte na sedem večer, pristálo v Moskve na okraji Červeného námestia jednomotorové lietadlo Cessna F127 so západonemeckými registračnými znakmi. Pilotoval ho 18-ročný nemecký amatérsky pilot Mathias Rust.

Malý náznak veľkého konca AP/ČTK 28. MÁJ 1987 Moskva, Sovietsky zväz: Západný Nemec Mathias Rust doletel Cessnou pred Chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí.

pamätníci si zrejme spomenú na jeden z vtipov z čias socializmu. Pri plote z ostnatého drôtu, kúsok za bratislavským Devínom, stojí otec so šesťročným synkom. Chlapec sa chvíľu pozerá na plot, na oráčinu za ním a na ďalší plot za tou oráčinou, potom zdvihne hlavu a spýta sa: Ocko, a kto je za tými plotmi? Otec smutne odvetí: My, syn môj, my.

Oficiálnym dôvodom existencie Železnej opony – 7 000 kilometrov dlhej hranice s plotmi, múrmi, mínovými poľami a strážnymi vežami oddeľujúcej Západ a Východ, ktorá sa začínala na severe vtedajšieho Sovietskeho zväzu a končila na pobreží Čierneho mora a ktorej časť viedla práve popri rieke Morave od Devína na sever – bola ochrana socialistického tábora pred narušiteľmi zo západu. V skutočnosti bol počet takých narušení zanedbateľný. Omnoho viac bolo pokusov prekonať hranicu smerom na západ. Presný počet útekov a pokusov o ne nie je presne známy. Odhaduje sa, že ich bolo až niekoľko desiatok tisíc. Za tým plotom sme skutočne boli my. 

rozhodný plán

V druhej polovici 80. rokov minulého storočia boli určité náznaky, že by takáto situácia nemusela trvať večne. Celý svet sa preto s nádejou upieral na stretnutie predstaviteľov dvoch veľmocí v islandskom Reykjavíku v roku 1986. Americkú stranu zastupoval prezident Ronald Reagan, tvrdý odporca existujúceho stavu deliaceho svet na Východ a Západ. Sovietsku stranu viedol generálny sekretár Komunistickej strany Michail Gorbačov, prvý predstaviteľ svojej krajiny, ktorý nezastával tvrdú líniu sovietskeho imperializmu. Mnohí preto dúfali, že v Reykjavíku dôjde na prelom v horúčkovitom obojstrannom zbrojení i v celkovom uvoľňovaní napätia. Nestalo sa tak. Stretnutie síce prebiehalo v neobvykle nenepriateľskom ovzduší, no výsledok neprinieslo žiadny. 

Medzi tých, ktorí boli z nesplnenia očakávaní rozčarovaní, patril aj 18-ročný Nemec Mathias Rust. Jeho sklamanie bolo také veľké, že sa rozhodol pre niečo skutočne veľkolepé, čo ukáže všetkým, že vzťahy medzi Východom a Západom sa dajú zmeniť; rozhodol sa preletieť do Moskvy. Keby bol schopný dostať sa cez železnú oponu bez toho, aby ho zadržali, dokázal by tým vážnosť Gorbačovových snáh vytvoriť nové vzťahy so Západom a Reaganovi by zas dokázal, že nepriateľa sa až tak netreba báť. Takto nejako si to premyslel.

Zo svojho aeroklubu si na tri týždne vypožičal štvormiestne lietadlo Cessna 127F.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite