Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenská veda dospela

.ladislav Kováč .spoločnosť .esej

Zvíťaziť nad vírusovou pandémiou, ktorá zasiahla svet počiatkom roku 2020, by nám mala pomôcť veda. Čakáme na účinné lieky a ochrannú vakcínu a politici si nechávajú radiť od vedcov, ako majú konať.

Slovenská veda dospela AP Photo/Francois Mori

nebolo to tak v 14. storočí, keď epidémia moru zabila počas štyroch rokov vari tretinu obyvateľov Európy. O príčine sa nič nevedelo a liečba neexistovala. Najprijateľnejším vysvetlením bolo, že išlo o trest Boží za hriešnosť ľudí – liekom malo byť kajanie sa alebo fyzické sebabičovanie. Vládcovia čakali pomoc od kňazov. Jednoduchšie však bolo hľadať vinníkov v iných živých tvoroch: v mačkách a psoch, no hlavne – akože ináč – v Židoch, ktorých masovo zabíjali a upaľovali. Komuže by bolo vtedy napadlo, že chorobu spôsobuje neviditeľný organizmus s veľkosťou iba niekoľko milióntin metra. Bolo treba počkať až do konca 19. storočia, keď pôvodcu moru odhalil francúzsky mikrobiológ Alexandre Yersin: bola ním tyčinkovitá baktéria, ktorá dostala názov Yersinia pestis.

slovenskí učenci

Kým sa za pár týždňov dočkáme liekov a za pár mesiacov vakcín proti vírusu SARS-Cov-2, na zhotovení ktorých pracujú vedci po celom svete, je užitočné pripomenúť si udalosť, ktorá sa na Slovensku odohrala iba pred niekoľkými mesiacmi. Žiaľ, vtedy sa jej nedostalo zaslúženej pozornosti masovokomunikačných prostriedkov a tým ani verejnosti. V budove Slovenskej filharmónie sa 18. októbra 2019 zišiel oficiálny výkvet našej vedy, aby bol svedkom prvého udeľovania cien za vedu trom slovenským osobnostiam. Jedna z nich bola ocenená ako „Výnimočná osobnosť slovenskej vedy“, druhá ako „Výnimočný vysokoškolský pedagóg“ a tretia (mladá dáma) ako „Výnimočný mladý vedec do 35 rokov“. Rozhodli o tom svetoví vedci na čele s nositeľom Nobelovej ceny za chémiu Danielom Shechtmanom. Význam slávnosti zdôraznila prítomnosť prezidentky Slovenskej republiky.

Pripomeňme si, že v dejinách Uhorska hrali slovenskí vzdelanci významnú rolu. V roku 1735 Matej Bel navrhol vytvoriť celouhorskú učenú spoločnosť so sídlom v Bratislave a v roku 1763 podobne František Adam Kollár. No v 19. storočí Slovákom osud neprial. Na konci 19. storočia sa k slovenskej národnosti hlásil len malý počet inteligencie. Vede, ktorá sa vtedy profesionalizovala, sa venovali iba amatéri: Andrej Kmeť sa popri profesii kňaza zaujímal o prírodné vedy aj o archeológiu a etnografiu a uvažoval o zriadení slovenskej učenej spoločnosti. No vedcov nebolo: podarilo sa mu v roku 1982 už iba zhromaždiť hŕstku podobných amatérov do spolku, ktorý nazvali Muzeálna slovenská spoločnosť. Počiatkom 20. storočia to bolo ešte horšie. Pribylinský rodák Ján Lajčiak sa v roku 1905 vrátil zo štúdií v Nemecku a Francúzsku ako dvojnásobný doktor, ale stolička univerzitného profesora sa mu neušla. Musel sa uspokojiť s tým, že si ho cirkevníci Vyšnej Boce, najzapadlejšej dediny Slovenska, vybrali za farára.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite