nebolo to tak v 14. storočí, keď epidémia moru zabila počas štyroch rokov vari tretinu obyvateľov Európy. O príčine sa nič nevedelo a liečba neexistovala. Najprijateľnejším vysvetlením bolo, že išlo o trest Boží za hriešnosť ľudí – liekom malo byť kajanie sa alebo fyzické sebabičovanie. Vládcovia čakali pomoc od kňazov. Jednoduchšie však bolo hľadať vinníkov v iných živých tvoroch: v mačkách a psoch, no hlavne – akože ináč – v Židoch, ktorých masovo zabíjali a upaľovali. Komuže by bolo vtedy napadlo, že chorobu spôsobuje neviditeľný organizmus s veľkosťou iba niekoľko milióntin metra. Bolo treba počkať až do konca 19. storočia, keď pôvodcu moru odhalil francúzsky mikrobiológ Alexandre Yersin: bola ním tyčinkovitá baktéria, ktorá dostala názov Yersinia pestis.
slovenskí učenci
Kým sa za pár týždňov dočkáme liekov a za pár mesiacov vakcín proti vírusu SARS-Cov-2, na zhotovení ktorých pracujú vedci po celom svete, je užitočné pripomenúť si udalosť, ktorá sa na Slovensku odohrala iba pred niekoľkými mesiacmi. Žiaľ, vtedy sa jej nedostalo zaslúženej pozornosti masovokomunikačných prostriedkov a tým ani verejnosti. V budove Slovenskej filharmónie sa 18. októbra 2019 zišiel oficiálny výkvet našej vedy, aby bol svedkom prvého udeľovania cien za vedu trom slovenským osobnostiam. Jedna z nich bola ocenená ako „Výnimočná osobnosť slovenskej vedy“, druhá ako „Výnimočný vysokoškolský pedagóg“ a tretia (mladá dáma) ako „Výnimočný mladý vedec do 35 rokov“. Rozhodli o tom svetoví vedci na čele s nositeľom Nobelovej ceny za chémiu Danielom Shechtmanom. Význam slávnosti zdôraznila prítomnosť prezidentky Slovenskej republiky.
Pripomeňme si, že v dejinách Uhorska hrali slovenskí vzdelanci významnú rolu. V roku 1735 Matej Bel navrhol vytvoriť celouhorskú učenú spoločnosť so sídlom v Bratislave a v roku 1763 podobne František Adam Kollár. No v 19. storočí Slovákom osud neprial. Na konci 19. storočia sa k slovenskej národnosti hlásil len malý počet inteligencie. Vede, ktorá sa vtedy profesionalizovala, sa venovali iba amatéri: Andrej Kmeť sa popri profesii kňaza zaujímal o prírodné vedy aj o archeológiu a etnografiu a uvažoval o zriadení slovenskej učenej spoločnosti. No vedcov nebolo: podarilo sa mu v roku 1982 už iba zhromaždiť hŕstku podobných amatérov do spolku, ktorý nazvali Muzeálna slovenská spoločnosť. Počiatkom 20. storočia to bolo ešte horšie. Pribylinský rodák Ján Lajčiak sa v roku 1905 vrátil zo štúdií v Nemecku a Francúzsku ako dvojnásobný doktor, ale stolička univerzitného profesora sa mu neušla. Musel sa uspokojiť s tým, že si ho cirkevníci Vyšnej Boce, najzapadlejšej dediny Slovenska, vybrali za farára.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.