umenie a jeho všadeprítomnosť sa ukazuje teraz viac než inokedy. Pred správami o počte novonakazených ľudí sa s knihou skrývame vo svete fiktívnych postáv obľúbeného autora, pri varení nás sprevádza hudba a dni v karanténe si možno krátime snahou spojiť sa so svojím vnútorným van Goghom v úsilí namaľovať niečo, čo bude matne pripomínať obraz.
Ak má umenie významné miesto v živote určitej spoločnosti alebo kultúry, bude mať dôležité miesto aj v životoch jednotlivcov. A vždy je tam, kde sa niečo deje.
dešifrovať kódy
S umením sa deti stretávajú aj v školách, s učiteľmi chodia do galérií, o vzhľade mnohých historických postáv sa dozvedajú zo zachovaných obrazov, dobové zmýšľanie im ukazujú diela velikánov. No ich kontakt s umením nemusíme prerušiť až dovtedy, kým si opäť nesadnú do školských lavíc. Radšej ho treba ešte viac umocniť.
„Môj muž pred rokmi zvážil, že naši synovia sa budú učiť lyžovať s inštruktorom. Nebolo by na tom nič prekvapivé, no sám je vynikajúci lyžiar. Chápem, že takí IT špecialisti alebo laboranti nemusia mať veľmi vzťah k umeniu. Možno ho nevyhľadávajú alebo naň nemajú čas, no možno by boli sami prekvapení, ako často do kontaktu s umením prichádzajú,“ hovorí Katarína Kosánová, autorka knihy Ako maliari vidia svet, o možných pochybnostiach rodičov v tom, či sú sami schopní viesť deti k umeniu.
Prvou dobrou správou pre nich je, že umenie nás doslova obklopuje. Je v architektúre, dizajne, móde, vo fotkách, knihách, reklame. „Rodičia skôr nemusia vedieť, ako ho deťom priblížiť. Ono je to tak, že mnohé veci rodičia robia intuitívne, no niekedy iba intuícia nestačí,“ dodáva Kosánová.
Deti, najmä tie menšie, majú v mnohých veciach svoj vzor v rodičoch – ak sa rodič o niečo zaujíma, dieťa sa o to úplne prirodzene začne zaujímať takisto. Barbora Tribulová, vedúca oddelenia galerijnej pedagogiky Slovenskej národnej galérie, pripomína, že „umenie je prepojené s viacerými oblasťami života, a tak každá tá oblasť vie priniesť zaujímavý pohľad na umenie. Taký chemik vie napríklad veľa o tom, ako reagujú farby, materiály a podobne. V tom je umenie skutočne veľmi otvorená disciplína a vie si k nemu nájsť cestu naozaj ktokoľvek.“
Keď sa rodič ani na to necíti, vždy má možnosť vyhľadať tých, ktorí vedia, ako na to. Dnes už existuje veľa možností, ako deti viesť k umeniu. Katarína Kosánová vedie kurz Maľovanie je čarovanie pre deti od troch do desať rokov. Počas každej lekcie sa prostredníctvom rôznych aktivít venuje výtvarnému umeniu. „Na týchto deťoch najviac vidím, že berú výtvarné umenie veľmi prirodzene, nasávajú ho ako čokoľvek iné a keď v tom budú pokračovať, stane sa prirodzenou súčasťou ich životov. Dnes už nie je dôležité ani tak pestovať v sebe vzťah k výtvarnému umeniu, ako sa skôr usilovať, aby sa stalo súčasťou našej osobnosti, nášho života,“ dodáva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.