história rastlinných terárií siaha až do prvej polovice 19. storočia, do obdobia prvej z niekoľkých viktoriánských posadnutostí – pteridománie. Posadnutosť papraďami sa vo viktoriánskom Anglicku rozšírila naozaj rýchlo. Zber papradí bol pomerne lacným koníčkom a zároveň jednou z mála záľub, ktorej sa s rovnakou vášňou venovali muži aj ženy z takmer všetkých spoločenských vrstiev. Táto fascinácia papraďami a botanikou všeobecne priamo predchádzala náhodnému objavu prvého rastlinného terária.
Prvé rastlinné terárium vynašiel anglický doktor a vášnivý botanik Dr. Nathaniel Bagshaw Ward v roku 1842, po ktorom bolo aj pomenované ako „Wardova skrinka” (Wardian case). Terárium objavil úplnou náhodou, pri chove kukiel nočných motýľov v uzavretej sklenenej nádobe. Ward si všimol, že v ideálnom prostredí tohto miniatúrneho skleníka sa neobyčajne dobre darí aj citlivým papradiam, ktorých spóry sa tam náhodne dostali. Po čase zistil, že rastliny krásne prosperujú aj v uzavretom pohári bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti.
Ako je to možné? Vplyvom svetla a tepla v miestnosti sa totiž na skle kondenzuje voda, ktorá v nádobe cirkuluje a opäť padá do pôdy a na listy rastlín. Takýto mini ekosystém preto dokáže pri optimálnych podmienkach fungovať bez doplnenia vlahy aj niekoľko mesiacov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.