Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fedor Gál: Tridsať rokov po

.fedor Gál .spoločnosť

Ďalšieho podobného jubilea sa už nedožijem. Poskytol som medzičasom veľa rozhovorov, napísal množstvo textov, vydal knihy o tom, ako som vnímal udalosti z novembra 1989. Dnes teda „ešte raz a naposledy“.

Fedor Gál: Tridsať rokov po Andrej Bán

keby som to mal povedať jednou vetou, tak bude znieť takto: November 1989 bol veľký tresk; nový poriadok sa rodil z chaosu, generácia protagonistov dokráčala na koniec svojej cesty, máme pred sebou zmenu, no jej konkrétna podoba je ešte v oblakoch. 

po piatich rokoch

Po piatich rokoch som – už po odchode zo Slovenska do Prahy – napísal pre Slovenské listy (dnes už neexistujúce periodikum pre slovenskú menšinu v Česku) krátky text venovaný piatim rokom „po“. To už bola Verejnosť proti násiliu, ako sa vtedy hovorilo, „na smetisku dejín“. Uvažoval som vtedy zhruba takto:

Keby sme nespustili personálne zmeny v podnikoch a inštitúciách štátu, keby sme vykázali bývalých a súčasných komunistov kamsi „za ostnaté drôty“ (bolo ich v Československu jeden a trištvrte milióna), keby sme nelustrovali svojich kandidátov do prvých slobodných volieb (išlo o spoluprácu s komunistickou tajnou políciou a tohto deliktu sa dopustili aj mnohí z protagonistov udalostí z novembra 1989), keby sme si to nerozdali s Mečiarom v čase, keď ho adorovalo zhruba osemdesiatpäť percent slovenských voličov, keby sme nasadli na nacionalistickú vlnu a boli za rozpad Československa... možno by sme prežili. Bolo by to však víťazstvo? 

„Egoizmus, profit, osobné a skupinové záujmy vstúpili do hry, až keď bolo jasné, že zmena režimu je nezvratná.“

Udalosti vtedy explodovali plošne a spontánne. Charakter tejto explózie a jej neriadená spontaneita sa vymyká všetkým možným konšpiráciám. Nové mocenské elity vtedy vzišli najmä z paralelných štruktúr a šedej zóny. Bola to revolúcia! Veď čím iným by mala byť taká rýchla a radikálna zmena politických a ekonomických pomerov? A tá revolúcia bola bez násilia, čo bol historický precedens.

Predpokladám tiež, že za strohou evidenciou udalostí a ich súvislostí bude mať raz čitateľ šancu pochopiť, že novodobé dejiny Slovenska sú sekvenciou príbehov. Príbehov, za ktorými stojí improvizácia a – spočiatku – pozitívne emócie. Improvizácia a emócie konkrétnych ľudí, ktorí sa nechali viesť snom o demokracii a slobode.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite