môj priateľ Stano Lajda dostal v detstve od starého otca malý obrázok Leonardovej Poslednej večere. Ten obrázok mu zmenil celý život. Keď mal trinásť, namaľoval dedovi obrázok Poslednej večere. Dnes má šesťdesiat a vyše 15 rokov robil rekonštrukciu tohto obrazu z Milána (písali sme o tom v čísle 16/2019). Stano študoval jednotlivé postavy, gestá, farby, symboly, geometriu, diela Leonardových žiakov a reštaurátorov, renesanciu, Bibliu a množstvo ďalších vecí. Je potešením debatovať v dnešnej dobe s renesančným človekom, ako je Stanko Lajda.
Môj otec je lekár a tiež mi pripomína renesančného človeka, keď sa spolu rozprávame o tom, že potrebujeme holistickú medicínu, a nie iba úzkych špecialistov. Niekedy mi hovorí, že lekár je človek, ktorý iba zabáva pacienta, kým ho Pán Boh neuzdraví. Vytvorili sme fragmentovaný svet. V školách máme predmety a špecializácie, v štáte ministerstvá a rezorty, v nemocniciach špecialistov na oddeleniach. Aj politikom píšu volebné programy špecializované tímy. Svet je však komplexný a prepojený a nespráva sa podľa ich modelov. V podnikoch aj v spoločnosti vidím špecialistov, ktorí chcú naprávať veci, ale nedarí sa im. Nechápu súvislosti, často vnímajú zložité a živé organizmy ako mechanické stroje.
„Špecializácia nás niekedy oddeľuje a obmedzuje, multidisciplinarita spája a obohacuje.“
Stretávam veľa špecialistov. Niektorí nevidia napravo ani naľavo. Žijú vo svojej „jaskyni“ a opakujú si svoje pravdy. A poznám aj ľudí, ktorí tieto jaskyne prepájajú. Inovácie dnes nevznikajú v jaskyniach, ale medzi nimi a nad nimi – prepájaním prelomových technológií a rôznych disciplín. Mnohé veľké veci nevznikajú objavom niečoho nového, ale novým prepojením a aplikáciou toho, čo už existovalo. Bolo mi ľúto, že na štúdiu strojárskej technológie sme nemali možnosť vybrať si napríklad lekcie z maliarstva, literatúry, medicíny, psychológie, filozofie alebo teológie.
Dnes už je možné, aby sme sa prepájali, vzájomne ovplyvňovali a diskutovali nielen o technike a technológii, ale aj o človeku, morálke, životnom prostredí a pokúšali sa pochopiť okolitý svet vo svojej komplexnosti. Mám však pocit, že na slovenských univerzitách ešte stále nútia profesori študentov, aby išli v špecializáciách, ktoré im určili. V zahraničí je univerzita viac platforma, sieť, kde si môže študent odbory vzájomne prepájať a definovať svoju cestu sám.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.