logicky očakáva, že budú kompatibilné s tým, čo hovorí a koná hlava Katolíckej cirkvi. Že potvrdia jednotu cirkvi vo vzťahu k inakosti, ľuďom z iných kultúrnych a náboženských prostredí, k milosrdenstvu, tolerancii... Nič také sa však na Slovensku nedeje. Ak ktosi čosi naznačí z úrovne hovorcu alebo človeka blízkeho Konferencii biskupov Slovenska, zvyčajne ide o osobný názor, nepotvrdený vrchnosťou a neimplementovaný do cirkevných štruktúr.
Ticho, o ktorom píše Mária Červeňová, v skutočnosti nie je tichom. Kričí, že hierarchia, ktorá nemá odvahu verejne deklarovať nesúlad svojich postojov s postojmi pápeža Františka, demonštruje svoje videnie onoho vzťahu strašením Čaputovou, predvolebným prijatím Šefčoviča, zhovievavosťou ku Kotlebovým, Dankovým, Matovičovým, Harabinovým, Kollárovým... účelovým prejavom vernosti hodnotám, ktoré majú ďaleko od ich konania v minulosti i súčasnosti. Nevyrušujú ju ani kríže na krkoch alebo sakách, či sväté obrázky v každom kúte, z ktorého môžeme vidieť politikov spojených s extrémizmom, fašizmom, rasovou a etnickou nenávisťou, prejavmi nenávisti voči spoluobčanom s inými názormi či inou farbou pleti... Ani to, že rodinu na Slovensku reprezentujú ľudia, dokazujúci svojím životom a skutkami, že rodina je pre nich len dobré marketingové heslo. No ani to, že šírenie strachu, netolerancie, osobovanie si práva súdiť a diktovať sa stalo samozrejmou súčasťou mnohých kresťanských spoločenstiev, ktoré „kádrujú“, kto je náš a kto nie, a to na základe vyjadrení k témam, o ktorých nemajú ani šajnu. Naopak, mnohým politikom, ktorí zjavne populisticky zneužívajú témy, súvisiace s náboženským presvedčením, preukazujú neprimeranú pozornosť na bohoslužbách a púťach. Toto všetko je náhrada za hľadanie pravdy, lásky a porozumenia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.