kedy vám napadlo, že slovenské dediny by mohli vyzerať krajšie?
Som rodák z Kysúc a po návrate zo stáže v Holandska som si všimol, ako vyzerá naša krajina. Síce je v propagačných materiáloch krásna, ale turista naživo uvidí často len chaos, dediny sú – každý pes iná ves. Povedali sme si, že skúsime zmapovať, ako Kysuce vyzerajú v skutočnosti. Vznikla z toho kniha, ktorú si neskôr našiel Peter Madigár z Miestnej akčnej skupiny Miniregiónu terchovská dolina a dohodli sme sa, že to isté spravíme aj pre túto oblasť.
ešte predtým povedzte, ako vás ovplyvnila stáž v Holandsku? Vyzerajú tamojšie dediny krajšie?
Keď som žil v Amsterdame, podnikal som výlety do okolia a spoznával vidiek. Videl som, aké sú tie dediny krásne. Ako dokáže vznikať nová moderná architektúra so vzťahom k okolitej zástavbe tak, že ani nespoznáte, že je tam niečo cudzie. V Holandsku sme nabrali veľa inšpirácií ako sa starať o tradičnú architektúru. Chránené dediny majú zoznam prísnych kritérií. V jednej dedine majú pravidlo, že každý dom musí mať okno z hlavnej miestnosti do ulice. Aj na Kysuciach mala kedysi najlepšia izba vždy okno do ulice. Vďaka tomu je ulica bezpečná, prirodzene na nej funguje sociálna kontrola. Dnes sa domy otáčajú len do záhrady, ulice sú nevľúdne a nepôsobia bezpečne.
to znie ako až príliš prísne a obmedzujúce pravidlo.
Záleží od toho, či chcete bývať v starej časti dediny, alebo v novej lokalite, ktorá má benevolentnejšie regulácie a ešte len hľadá architektúru, ktorá Holandsko preslávi. V starých dedinách vám napríklad nedovolia nadstaviť si dom, aby ste nezničili jej ráz. Môžete si však nájsť lokalitu, ktorá je viacpodlažná, máte slobodu vybrať si, kde chcete žiť a istotu, že si štvrť zachová svoju krásu a hodnoty.
Jozef Jurík
na začiatku tvorby manuálu Ako stavať pod Rozsutcom ste teda najprv mapovali túto oblasť. Čo ste si pri tom všimli?
Pri mapovaní sme videli, že vkus ľudí tvoria marketingové katalógy a výrobcovia stavebných materiálov, ktorí chcú svoje produkty exportovať všade. Aj keď je to cenné a jedinečné územie, nájdeme tu prvky, ktoré sú všade na Slovensku – neharmonická farebnosť či dekorácie v podobe levov na bráne. Aj tu prebieha masívna suburbanizácia, vznikajú štvrte, v ktorých sa masívne stavia na cenných lokalitách. Problémom sú aj veľké tlaky developerov v okolí Terchovej, nové hotely a rezorty vznikajú často v protiklade s ochranou územia. Celý región sme prešli v zložení krajinný ekológ, fotograf, urbanista, záhradný architekt, pedagóg. Chceli sme pochopiť v čom spočíva dedinskosť a objaviť hodnoty vidieka.
a v čom teda spočíva dedinskosť?
Vidiecke sídlo je oveľa viac späté s krajinou než mesto. Vidiecka architektúra natoľko nepodliehala slohovým trendom, v každom regióne je jedinečná podľa topografie, dostupného materiálu, spôsobu života, moderne by sme mohli povedať, že je vždy maximálne kontextuálna. Formuje ju najmä vzťah ku krajine, či už včelárstvo, pestovanie, pasenie, alebo i turistika. Najväčšou hodnotou vidieku je jeho účelnosť a pravdivosť. Predkovia nikdy nepoužívali tradičné prvky len ako dekoráciu, ale preto, že to malo funkčný zmysel. Cieľom je túto architektúru pochopiť a ťažiť z nej.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.