Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tento človek strávil bez rozsudku za mrežami už 36 rokov

.dominik Harman .spoločnosť

Terry Allen má 60 rokov. Vo väzení je od roku 1982, teda 37 rokov. Napriek tomu, že si nikdy nevypočul právoplatný rozsudok. Môže za to diera v právnom systéme štátu Illinois.

Tento človek strávil bez rozsudku za mrežami už 36 rokov Prawny/PIxabay

toto je príbeh o dobre mienenom prístupe k väzňom, ktorý (nielen) v tomto prípade skončil katastrofou. Hlavným protagonistom (od hrdinu má ďaleko) príbehu je istý Terry Allen. Príbeh prinieslo rádio WBEZ v Chicagu.

V roku 1982 mal Terry Allen 23 rokov. Jeden večer sa dal do reči so servírkou v Mc Donalds, počkal na ňu, po šichte sa ešte dlho rozprávali. V istom momente na ňu zaútočil v aute a prinútil ju k orálnemu sexu pod hrozbou násilia. 

Už niekoľko dní nato ho zadržala polícia. Obvinenie v tej dobe znelo: Deviantné sexuálne správanie a nezákonné obmedzovanie. 

Allen bol v tej dobe ukážkový prípad na aplikovanie inovatívneho prístupu k takýmto sexuálnym deliktom – ponúkli mu namiesto liečenia terapiu. Tento prístup bol a stále je považovaný za progresívny: Snaží sa riešiť príčinu problému a delikventov vyliečiť z ich sexuálnej poruchy – a vďaka tomu ich neskôr opäť začleniť do spoločnosti. 

Tak znela aj argumentácia prokurátora, ktorý Allenovi túto možnosť odporučil. Výmenou za to, že nebude súd a daňových poplatníkov zaťažovať klasickým súdnym procesom dostane voľnejší režim, liečbu a aj menší čas mimo slobody, než by dostal za normálnych okolností. 

Terapia sa však rovnala väzeniu. Navyše bez záruky, že sa dostane von. Vykonáva sa priamo v štátnej väznici Big Muddy Gate. V nej je špeciálny sektor, vyhradený práve pre Allena a jemu podobné prípady „sexuálne nebezpečných ľudí“.

Inak je všetko rovnaké, ako vo väzení – mreže na oknách, pravidelný režim, vychádzky na väzenský dvor spolu s inými zločincami – zlodejmi, vrahmi a podobne. 

„Terapia sa rovnala väzeniu. Bez záruky, že sa dostane von.“

Aby mohol súd Allenovi uznať nárok na takýto druh liečby, potreboval vyjadrenie kvalifikovaných psychiatrov. Tí museli dokázať tri veci: Že Allen má sexuálnu poruchu, ktorú nedokáže ovládať. Že naozaj spáchal daný skutok a že takýchto skutkov spáchal aj v minulosti viacero. 

Allen na sedení s psychiatrami vedel, aké odpovede hľadajú. K skutku sa teda priznal, a k tomu si povymýšľal ďalšie veci a údajné ďalšie obete svojej „deviácie“. Psychiatri dostali, čo potrebovali. Súdu teda odporučili Allenovi danú terapiu predpísať.  

Allen svoju výpoveď pred psychiatrami dnes ľutuje a tvrdí, že si v nej vymýšľal. „V tom čase to vyzeralo ako dobrá ponuka a myslel som si, že sa čoskoro dostanem von,“ povedal. „Nevedel som, do čoho som sám seba namočil.“

Vo väznici skutočne dostal prideleného aj terapeuta. Akurát, že na stovky prípadov boli v tom čase pridelení dvaja terapeuti. O skutočnej terapii teda nemohlo byť reči. 

„Liečba“ sa pre „pacienta“ skončí vtedy, ak súd uzná, že je vyliečený. Dotyčný môže o posúdenie svojho stavu požiadať raz ročne, prípad posudzuje súdom pridelený psychiater. 

Allenove žiadosti súd zamietal rok čo rok. Prípad sa postupne dostal až na Najvyšší súd, kde bol na Allanovej strane aj legendárny sudca Thurgot Marshall.

Súd však nakoniec tesnou väčšinou (5:4) rozhodol, že postup je v jeho prípade v súlade s Ústavou. Ak väzenie tvrdí, že dotyčného neväzní, ale lieči, nedá sa s tým nič urobiť. 

Má to mreže, pacient nemôže odísť. Napriek tomu to nie je väzenie, rozhodol Najvyšší súd.Má to mreže, pacient nemôže odísť. Napriek tomu to nie je väzenie, rozhodol Najvyšší súd.

Zvrat v prípade prišiel v roku 2015. Allenova obhajoba presadila, aby jeho stav posúdil nimi navrhnutý psychiater. Ten predchádzajúce posudky označil za neprofesionálne a navrhol Allenovo okamžité prepustenie z „liečebného ústavu”. Súd tejto požiadavke vyhovel – napriek tomu je Allen stále v ňom.

Tentoraz sú na vine prísne zákony, ktoré výrazne obmedzujú, kde a za akých podmienok môžu sexuálni delikventi bývať, keď sú prepustení na slobodu. 

V skratke, väznica musí Allenovi schváliť miesto, kde by sa chcel po odchode z ich zariadenia presťahovať. A to sa zatiaľ nepodarilo. 

Niet sa veľmi čomu čudovať. Terry Allen je vo väzení od svojich 23 rokov, nemá teda vybudovanú sieť kontaktov, nemá priateľov, rodina sa oňho nezaujíma. 

Asi najlepšie jeho situáciu ilustruje toto: Autor pôvodného článku, z ktorého čerpá aj tento text, dostal niekoľko dní po jeho uverejnení telefonát. 

Na druhej strane telefónnej linky bola samotná väznica – jej zástupcovia novinára prosili, či by on nemohol pomôcť Allenovi s vybavením vhodného ubytovania. 

V zozname kontaktov má totiž údajne len troch ľudí – z toho jeden je kňaz a druhý je práve tento reportér. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite