Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Nastane v škôlkach katastrofa?

.denisa Gdovinová .spoločnosť .školstvo

O tom, že posledný rok materskej školy by mal byť pre deti povinný, sa debatuje dlho. Vláda teraz diskusie popohnala a do parlamentu predkladá zákon, ktorý zavedie povinnú predškolskú dochádzku už od budúceho roku. Môžeme očakávať v roku 2020 katastrofu?

Nastane v škôlkach katastrofa? HALFPOINT/DPPHOTO/PROFIMEDIA Minulý rok navštevovalo materskú školu iba 28 percent rómskych detí, z väčšinovej populácie to bolo až 83 percent detí. Povinná škôlka má pomôcť najmä deťom z vylúčených komunít.

na začiatok zopár údajov. Povinná predškolská dochádzka je v západných krajinách štandardom, pre férové porovnanie sa však radšej pozrime na krajiny V4. V Maďarsku je povinná škôlka už od troch rokov, v Česku od štyroch a ešte aj v konzervatívnejšom Poľsku je povinný aspoň jeden rok predškolskej dochádzky. Podľa údajov Európskej komisie sme v roku 2015 mali 78,4 percenta detí v škôlke, priemer EÚ je pritom na čísle 95 percent – sme teda druhí od konca, za nami skončilo Chorvátsko. Európska komisia vyzvala členské štáty, aby do roku 2020 počet zvýšili aspoň na priemer EÚ.

Idea povinnej predškolskej dochádzky je cielená predovšetkým na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. V tejto oblasti sú slovenské štatistiky ešte smutnejšie. Podľa Inštitútu finančnej politiky v roku 2017/2018 navštevovalo materskú školu iba 28 percent troj- až päťročných rómskych detí. Naproti tomu v škôlkach bolo až 83 percent detí z väčšinovej populácie.

narýchlo

O týchto číslach aj skúsenostiach zo zahraničia už viac než rok občianske združenia intenzívne debatujú, ministerstvo však prešľapovalo na mieste. Poslanec Smeru a šéf školského výboru v parlamente Ľubomír Petrák však prekvapil a zákon, ktorý zavádza povinný predškolský rok už od budúceho roka, predložil do parlamentu. Zdvihla sa vlna nevôle – prečo taká vážna zmena neprešla ministerstvom školstva, čo by znamenalo pripomienkovanie zákona verejnosťou? „Jedna z možností je štandardné konanie, druhá z možností je to, čo sme zvolili my,“ komentoval pre Denník N poslanec Petrák.

Časť verejnosti, najmä zriaďovatelia či riaditelia škôl, sú z postupu vlády nahnevaní. „Keďže zákon nešiel cez ministerstvo, nemohli sa k tomu vyjadriť rodičia, ktorých sa to bytostne týka, ako ani odborná verejnosť – materské školy. Takej vážnej zmene mala predchádzať široká diskusia,“ tvrdí Iveta Fraňová, riaditeľka materskej školy v Seredi. Opačne však reaguje aj druhá časť verejnosti, najmä odborníci na vzdelávanie, podľa ktorých bolo diskusií viac než dosť. „Keď sa stále budeme len strachovať a tvrdiť, že sa niečo nedá urobiť, nikam sa neposunieme,“ komentuje Zuzana Havírová z Rómskeho advokačného a výskumného strediska.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite